Podrobnosti recenze

V podstate dôverne známy formát "americká stredná škola", ktorý sa pohráva s typickými klišé - no prekvapivo osviežujúcim a provokatívnym spôsobom. Má sympatickú mieru ľudskej láskavosti a zároveň také to požmurkávanie reality, kde občas treba v živote jednoducho prehltnúť trochu horkosti. Nesmeruje k šablónovým hapyendom, no zachováva si roztomilý nadhľad, vtip a neumelý optimizmus.

Billy žije s alkoholickou matkou, ktorá ho nasiakne zmyslom pre teatrálny "glamour" a drag. Ju zbožňuje, otcom tak ako ona opovrhuje. Prácou scenáristov sa však ocitne v pekle - červenom/republikánskom štáte, na zámku (!) svojho strašidelne normákneho otca a na klasickej strednej škole. Billy nie je "slušný normálny gay" akého by radi mnohí videli - provokáciu ma v krvi, drag je jeho druhá koža. S úplne naivnou prirodzenosťou sa rozhodne byť na kozervatívnej škole sám sebou - a dráždiť každý deň iným spektakulárnym kostýmom. Na nenávistnú odozvu nemusí dlho čakať. Jeho reakcia: daj im ešte viac seba.

A teraz sympatické inovácie prevareného konceptu: Obvyklú konfiguráciu - tupí atléti, arogantné roztlieskávačky, inťoši a bifľoši - doplnili tvorcovia o "šedé myši", tichú masu s nevyužitým potenciálom. Milé. Súdobých narážiek na republikánov, Trumpa, povrchne-hysterické náboženstvo je tu požehnane. Žmurk. Billy sa rozhodne súperiť s miestnou pobožne-fanatickou kráskou o titul kráľovnej (!) krásy. Jeho nečakaným kamarátom, napriek všetkým non-stop kostýmným eskapádam, sa stane miestny obľúbenec (!). Ten ho síce sympaticky nesúdivo akceptuje ale i tlačí do väčšej normálnosti - aby mal jednoduchší život (aby sa zaň nemusel hanbiť ani ho stále zachraňovať) - o čom Billy nechce počuť. No ako hlavná postava si sám prejde zaujímavým prerodom - z plochej pózy drama queen na akosi vnímavejšieho a otvorenejšieho človeka. Mimo pohodlné zjednodušenia ("dobrá matka, zlý otec"), nájsť pochopenie pre "obyčajných ľudí" a možno sa naučiť pracovať aj s civilitou ako ďalším "kostýmom" s potenciálne mocným účinkom. Aj to že veľkolepé víťazstva na javisku nemusia byť až také významné ako malé prieniky do sŕdc druhých.

Zo začiatku môže film pôsobiť nezaujímavo, najmä dôverne známou konfiguráciou, aj nepriestreľnou zaumienenosťou hlavnej postavy - ktorá nemusí byť na prvý pohľad sympatická. Ak zachutí, tak neskôr, pretože pracuje s kvalitou prerodu (ktorý prebieha v čase, vrstvením situácií) - prechod od čierno-bielej jednoduchosti/jednorozmernosti ku trochu širšej palete odtieňov života nie je instantná záležitosť.

Oceňujem suchý sarkastický humor, ktorý asi najlepšie vystihla situácia: "Milé že ma takto oslavujete, keď ste ma ešte pred týždňom chceli zabiť."