Podrobnosti recenze

Dalo by sa povedať typické Netflix "umenie" pre priemer ktorý chce mať pocit že videl čosi sofistikované. Ale stále Netflix = efektné, ľúbivé, ale tak trochu vyprázdnené. Priznávam - v tomto prípade taký "lepší Netflix".

Vizuál je naozaj podmanivý, pozerá sa na to krásne - či už paláce, luxusné salóny vyššej vrstvy, kostýmy, nálady, vôbec práca so svetlom. Diváka okamžite pohltí ilúzia že sleduje "umenie". Príjemne pôsobí aj aranžmá bálov pre 41+1 pozvaných ... aj keď je vidno, že niekedy je súčasná štylizácia pre efekt (napr. scéna s vaňami a sviečkami). Páčilo sa mi, ako post-moderne sa tvorcovia vyhrali s kombináciou mužnosti - brady, chlpaté telá - a ženskosti - drag, make-up. Narúša to kult "hetero-look" a "niekto normálny" pretrvávajúci i v dnešnej gay komunite ... čo je záslužný počin, aj keď prinajmenšom pol storočia starý koncept. :) Jedine čo som rozdýchval ťažko boli "štúrovské" fúzy, účesy a oblečenie ... nie je to práve moja šálka kávy. No zasadiť do toho provokatívny gay príbeh bolo v podstate milé.

Prekvapilo ma, že sa celý film zakladá na skutočnej udalosti - nevedel som, že "41" a "42" boli v Mexiku po tejto afére "tabu čísla", ktoré sa vynechávali z výplatných pásiek, čísiel plukov, čísiel domov, izieb, nikto dokonca neoslavoval 41. narodeniny. :D Samozrejme, tým že sa celý škandál obalil do "neslušnosti", veľa osobných detailov obetí sa nedochovalo - a tým pádom samotný príbehový obsah si môhli tvorcovia ľubovoľne domyslieť.

A práve ten fiktívny príbeh je slabinou tohto ambiciózne dielka. Aféru dvoch chlapov, ktorí si spolu niečo začnú napriek okolnostiam a nepriazni prostredia - sme videli stokrát ... tu len v iných kostýmoch. No nie je tu nič naviac, nič špeciálne, dokonca v takto načrtnutých postavách ťažko to vzájomné zaujatie uveriť. Chýbajú ozajstné silné emócie, nie len také to vlažné pousmievanie a akože-vášnivý sex. Chýba mi príbeh, vývoj vzťahu. Hlavný hrdina Ignacio je naozaj dosť nesympatický, naprieč celým filmom. Tak trochu bezcitný macho ktorý zneužíva svoje privilégium všemocného alfa-samca z prelomu 19. a 20. storočia, berie si čo si zamanie a na druhých neberie veľmi ohľady. Jeho manželky Amady mi aspoň polovicu filmu bolo ľúto, s puškou na strome som jej celkom fandil, až v závere príbehu sa z nej (tak trochu pochopiteľne) stala zúfalá zavilá beštia. No napriek tomu pre mňa bola najlepšie/najživšie zachytenou postavou. Milenec - Evaristo - okrem svojej fyzickej krásy nemá veľa priestoru predstaviť pozadie, emócie či nedajbože vývoj vlastnej postavy. Je tam ako dekoratívny objekt, trofej pre Ignacia.

Topornosť tak nejako z filmu dýcha - a neviem presne popísať nakoľko to bolo "dobovosťou" (zo sterilnej vyumelkovanej štylizácie tej doby - či v obliekaní či vo vyjadrovaní - je mi vždy tak nejako divno) a nakoľko to bolo plocho načrtnutými postavami a veľmi veľmi sporým príbehom.

Samozrejme, za vizuálne opulentné bály (ktoré sa miestami pomaly odkazujú na orgie Shortbus-u) to vidieť určite stojí ... ako veľmi zaujímavá a neznáma lekcia z gay histórie jednoznačne takisto ... a hoci nepotešil, trpký koniec bol nadčasovo ironický voči vzťahu hetero a gay populácie, ich spôsobov života, snov, predstavy šťastia (a ako do nich možno druhých dokopať). Som rád že tento film vznikol, inak by som o 41 asi ani netušil - no trochu aj škoda že to produkoval Netlfix, pre svoje publikum ;)