Podrobnosti recenze
4.3 3 10
Celkové hodnocení
4.5
Příběh
4.0
Herecké výkony
5.0
Zvuk
5.0
Zpracování
4.0
Atmosférou slušne (ale nijak strhujúco) spracovaný snímok, s jednoduchým konverzačným dejom (typológia: syn sa vracia domov na vidiek čeliť starým traumám), ktorý pre oko nepôsobí lacno a "dá sa pozerať", aj keď obsahovo je to trošku rozpačité a v závere vycucané z prsta.
Tyler prichádza na ranč aby strávil "čo najviac času ako len bude môcť" pri svojom bratovi Garretovi, ktorý sa lieči na rakovinu. Takmer okamžite prepukne starý konflikt s matkou, ktorá je takmer prootypom jendoduchého konzervatívneho republikánskeho človeka, so všetkými možnými i nemožnými predsudkami - a nedarí sa ho utlmiť ani v snahe vytvoriť znesiteľnú atmosféru pre brata. Vracajú sa nočné mory z minulosti - milenec ktorý sa obesil, násilnícky otec pred ktorým Tylera nikto nechránil. A situáciu skomplikuje aj "nečakaná" ľúbostná aféra so pánbožkárskym pomocníkom na farme.
Náčrt deja je relatívne predvídateľný - aj keď, páčilo sa mi že nie všetko sa vyvrbí podľa očakávaní - nie všetko na prvý pohľad príjemné prinesie radosť - a naopak. Konzervatívna nálada farmy (najmä matka) je vykreslená tak presne a nezmieriteľne, že sa miestami snímok dosť ťažko pozerá. Ty trpí minulosťou a dostáva ďalšie nakladačky od prítomnosti ...no ťažko sa mi hľadali ospravedlnenia prečo tam zotrváva a nevytmaví bratovi, matke a aj milencovi to čo by si zaslúžili (a prečo tie jednoduché fakty nevedia pochopiť). Tak ako (relatívne obstojne) film rozvrhne svoje charaktery a ich príbeh - nevidím žiaden priestor pre zmier. Hľadať "kompromis" a "pochopenie" s násilne bigotným prostredím mi príde ako falošný "záslužný počin" či cynický "dobrý úmysel".
To že sa ho snímok v neoblomnej americkej tradícii snaží dosiahnuť už však pôsobilo trochu silene za hranicou uveriteľnosti. Zasa raz - konzistencia: Keď raz nejako načrtneš charakter, pracuj s ním takým akého si ho vytvoril, nechaj ho vyvíjať sa, ale v uveriteľnom dramatickom oblúku - nie z čista jasna otočiť o 180 stupňov podľa chcenia a zvôle. Ja viem, všetci by sme si v reálnych životoch také rozuzlenie priali, ale ... koherencia prosím! Záver je teda sfušovaný skratkami a nelogickými preskokmi (postavy sa zrazu podvolia a zmenia názor), aby sme si môhli/museli vychutnať ľúbivé záverečné scény, ktoré ma skôr zamrazili než potešili. Brrr - a taká pekná tragédia by to mohla byť!
Tyler prichádza na ranč aby strávil "čo najviac času ako len bude môcť" pri svojom bratovi Garretovi, ktorý sa lieči na rakovinu. Takmer okamžite prepukne starý konflikt s matkou, ktorá je takmer prootypom jendoduchého konzervatívneho republikánskeho človeka, so všetkými možnými i nemožnými predsudkami - a nedarí sa ho utlmiť ani v snahe vytvoriť znesiteľnú atmosféru pre brata. Vracajú sa nočné mory z minulosti - milenec ktorý sa obesil, násilnícky otec pred ktorým Tylera nikto nechránil. A situáciu skomplikuje aj "nečakaná" ľúbostná aféra so pánbožkárskym pomocníkom na farme.
Náčrt deja je relatívne predvídateľný - aj keď, páčilo sa mi že nie všetko sa vyvrbí podľa očakávaní - nie všetko na prvý pohľad príjemné prinesie radosť - a naopak. Konzervatívna nálada farmy (najmä matka) je vykreslená tak presne a nezmieriteľne, že sa miestami snímok dosť ťažko pozerá. Ty trpí minulosťou a dostáva ďalšie nakladačky od prítomnosti ...no ťažko sa mi hľadali ospravedlnenia prečo tam zotrváva a nevytmaví bratovi, matke a aj milencovi to čo by si zaslúžili (a prečo tie jednoduché fakty nevedia pochopiť). Tak ako (relatívne obstojne) film rozvrhne svoje charaktery a ich príbeh - nevidím žiaden priestor pre zmier. Hľadať "kompromis" a "pochopenie" s násilne bigotným prostredím mi príde ako falošný "záslužný počin" či cynický "dobrý úmysel".
To že sa ho snímok v neoblomnej americkej tradícii snaží dosiahnuť už však pôsobilo trochu silene za hranicou uveriteľnosti. Zasa raz - konzistencia: Keď raz nejako načrtneš charakter, pracuj s ním takým akého si ho vytvoril, nechaj ho vyvíjať sa, ale v uveriteľnom dramatickom oblúku - nie z čista jasna otočiť o 180 stupňov podľa chcenia a zvôle. Ja viem, všetci by sme si v reálnych životoch také rozuzlenie priali, ale ... koherencia prosím! Záver je teda sfušovaný skratkami a nelogickými preskokmi (postavy sa zrazu podvolia a zmenia názor), aby sme si môhli/museli vychutnať ľúbivé záverečné scény, ktoré ma skôr zamrazili než potešili. Brrr - a taká pekná tragédia by to mohla byť!
