Ranchlands (2019)

Atmosférou slušne (ale nijak strhujúco) spracovaný snímok, s jednoduchým konverzačným dejom (typológia: syn sa vracia domov na vidiek čeliť starým traumám), ktorý pre oko nepôsobí lacno a "dá sa pozerať", aj keď obsahovo je to trošku rozpačité a v závere vycucané z prsta.

Tyler prichádza na ranč aby strávil "čo najviac času ako len bude môcť" pri svojom bratovi Garretovi, ktorý sa lieči na rakovinu. Takmer okamžite prepukne starý konflikt s matkou, ktorá je takmer prootypom jendoduchého konzervatívneho republikánskeho človeka, so všetkými možnými i nemožnými predsudkami - a nedarí sa ho utlmiť ani v snahe vytvoriť znesiteľnú atmosféru pre brata. Vracajú sa nočné mory z minulosti - milenec ktorý sa obesil, násilnícky otec pred ktorým Tylera nikto nechránil. A situáciu skomplikuje aj "nečakaná" ľúbostná aféra so pánbožkárskym pomocníkom na farme.

Náčrt deja je relatívne predvídateľný - aj keď, páčilo sa mi že nie všetko sa vyvrbí podľa očakávaní - nie všetko na prvý pohľad príjemné prinesie radosť - a naopak. Konzervatívna nálada farmy (najmä matka) je vykreslená tak presne a nezmieriteľne, že sa miestami snímok dosť ťažko pozerá. Ty trpí minulosťou a dostáva ďalšie nakladačky od prítomnosti ...no ťažko sa mi hľadali ospravedlnenia prečo tam zotrváva a nevytmaví bratovi, matke a aj milencovi to čo by si zaslúžili (a prečo tie jednoduché fakty nevedia pochopiť). Tak ako (relatívne obstojne) film rozvrhne svoje charaktery a ich príbeh - nevidím žiaden priestor pre zmier. Hľadať "kompromis" a "pochopenie" s násilne bigotným prostredím mi príde ako falošný "záslužný počin" či cynický "dobrý úmysel".

To že sa ho snímok v neoblomnej americkej tradícii snaží dosiahnuť už však pôsobilo trochu silene za hranicou uveriteľnosti. Zasa raz - konzistencia: Keď raz nejako načrtneš charakter, pracuj s ním takým akého si ho vytvoril, nechaj ho vyvíjať sa, ale v uveriteľnom dramatickom oblúku - nie z čista jasna otočiť o 180 stupňov podľa chcenia a zvôle. Ja viem, všetci by sme si v reálnych životoch také rozuzlenie priali, ale ... koherencia prosím! Záver je teda sfušovaný skratkami a nelogickými preskokmi (postavy sa zrazu podvolia a zmenia názor), aby sme si môhli/museli vychutnať ľúbivé záverečné scény, ktoré ma skôr zamrazili než potešili. Brrr - a taká pekná tragédia by to mohla byť!

Příběh je prostinký a zpracování naivní. Už teď vím, že na tohle dílko zapomenu. Jediný přesvědčivý výkon (za mě) podala matka.
Doporučil bych filmařům točit o tématech, která alespoň vzdáleně znají.
Filmové zpracování vztahu mezi hrdiny tohoto filmu mi nedovoluje věřit, že autoři byli někdy zamilovaní.
Venkov v jejich podání je o postávání ve vlnící se trávě a neustálém přeskládávání oblečení.
Rakovinu jsme měli a máme v rodině několikrát. Je mi líto, že to nebyl a není tenhle bezva US typ - rozhodně vypadá líp, než co jsme zažili a zažíváme my...
Pokus o doják se prostě nevydařil.

V malebném prostředí se odehrávající návrat ztraceného syna, jehož přítomnost mnohé zraňuje díky nevyřešené minulosti. Snímek plný hledání odpovědí na dávno vyřčené otázky. Hledání cesty k usmíření a...lásce.