Podrobnosti recenze

Solídne spracovaný nadpriemerný snímok, na ktorý sa dobre pozerá, miestami má vtip a cit, aj keď žiadna udalosť leta sa zatiaľ nekoná. Oceňujem že tematicky zabrdol do mne blízkej témy: gay komunita akoby poznala len dva módy existencie "roboty na vzťahy" verzus "roboty na sex" (oba rovnako mechanické a sterilné) ... tento film akoby sa pokúšal tieto úhľadne uniformné (a zrkadlovo podobné) kategórie nahlodať ... ale len tak ľahkým spôsobom po povrchu, aby divákovi nezabehlo tiramisu ku káve.

Antonio žije vyše dekádu s Lorenzom v stabilnom vzťahu - ktorý ale jedného dňa spraví "puf". Antonio - tak trochu "žena v domácnosti" so záľubou v pečení - sa ilúzie dokonalého manželstva stále kŕčovito drží, až je naveľa vystrnadený z domu a strechu nad hlavou si nájde v luxusnom byte veľmi extravagantného sexuálneho atléta Denisa. Takmer proti svojej vôli a snáď prvý krát v živote "je zamestnaný" v pekárni u Lucu - pohľadného flirtujúceho kanca ktorý sa spolu s pôžitkárskym Denisom snažia Antonia nalomiť - aby si začal trochu užívať... Zvyšok filmu sledujeme zbližovanie so spolubývajúcim Denisom, podivné iskrenie s Lucom, pokusy o návrat k Lorenzovi, a najmä rad Antoniovych grindrových flirtov - každý katastrofa sám o sebe. Až raz nedá na Lucove rady ("nikdy nie dvakrát") a hrozí že si nájde nového Pána Dokonalého.

Okrem tohto riešenia vzťahov a pitvorenia sa s kamarátmi sa toho vo filme "príbehovo" až tak veľa neudeje. Skôr ide o konverzačnú skoro-komédiu, aj keď humor je len príležitostný a našťastie tak nejak nenútený. Takisto by sa dala použiť šablóna "vzťahová romanca" - aj keď uznávam, že celý koncept - nalomiť vzťahovému závilákovi dokonalú realitu, dať mu ochutnať pôžitky príležitostného sexu a tak nejako ho varovať že nemusí za každú cenu čím skôr "z manželstva do manželstva" - je záslužný počin. Obdobie pauzy - na ktoré názov filmu odkazuje ("mužský rod, singulár" alebo aj "single man") je tým potrebným časom vyrovnania sa s predošlým zážitkom, smútenia, vnútorného "dokončenia" rozchodu, narušenia stereotypu (či fixného pohľadu na život, spôsob ako ho žiť), získania nových skúseností na slobode ... ktoré môžu ten nadchádzajúci vzťah (ak to už musí byť) posunúť na o čosi dospelejšiu, triezvejšiu úroveň.

Samota je právoplatný spôsob života - navzdory neustálemu vmývaniu mozgov že "život sa deje v pároch" a "všetko smeruje ku vzťahom" a "ak nemáš vzťah, niečo nie je v poriadku" - a som rád že to vo filme zaznie - aj keď len veľmi letmo. Bol by som rád, keby tento svoj leitmotív film spracoval viac, hlbšie, na spôsob "zmierenia a spriatelenia sa so stavom single" či dokonca "možností je podstatne viac než len manželstvo alebo úlety". Takisto, sexuálne eskapády ktoré si Antonio začne užívať sú viacmenej mechanické tak ako stručné chatové frázy (ahoj, ako?, ideme na to?) - i voľný sexuálny život by sa dal opísať viac s citom, hĺbkou, rozmanitosťou. Vo výsledku tak snímok len utvrdzuje klišé mechanického vzťahu (podľa dôverne známej romantickej šablóny) a mechanického sexu (chladne, instantne, bez záväzkov) - medzi ktorými sa hlavný hrdina ocitne v dočasnom vzduchoprázdne. Preskúmať šedú/farebnú zónu kdesi "medzi" by bolo pre mňa šťavnatejšie.

Zaujímavý moment nastáva práve keď sa Antonio ocitne medzi čímsi ťažko opísateľným, pozvoľne sa vyvinuvším s Lucom - a novým potenciálnym dokonalým manželom. Obe možnosti v jeho príbehu/realite majú svoje oprávnenie. Musí si vybrať? Práve tu sa mi pýta nejaké odvážne riešenie. To ktoré si vo výsledku tvorcovia dopriali je síce decentné - aj sloboda a hľadanie vlastnej cesty je právoplatný stav a má v živote svoje miesto - ale svojim spôsobom na "lepší film" je akosi klasické.

Voľba priestorov je skôr komorná, ale vďaka slušnej kamere a scénografii nevznikol klaustrofobický pocit televízneho filmu. Pečenie sladkých náplastí na život je síce vo filme prítomné od začiatku do konca, no samo o sebe nijako výrazne nezasahuje do deja, je tam len ako kulisa, tvorcovia ho špecificky zužitkovali len veľmi málo (ako nástroj komunikácie, forma únikov, emocionálna očista, atmosféra vôní a chutí) - čo je dosť škoda (napadá ma hneď nedávno videný argentínsky Todos tenemos... či Babetina hostina). Oceňujem čiastočne voľbu hercov - bývalí, súčasní aj budúci sú naozaj pohľadní mužní chlapi - aj to že Antonio je mierne vytočený a mierne fyzicky zanedbaný "obyčajný chlapec" s ktorým sa divák ľahšie ztotožní. Len mi trochu vadila jeho stratenosť - nielen ako ryba bez vody po vykopnutí zo vzťahu - ale celková osobnostná nijakosť. Zvyšok postavičiek su dekoratívne "typy", ktoré naozaj ničím neprekvapia. Vo výsledku dobre zarobený film, emocionálne ľahko angažujúci, ale málo odvážny či inovatívny.