Podrobnosti recenze

Zaujímavý hoci pre niektorých ťažko stráviteľný portrét do východoeurópskej duše. Snaha o nekomfortnú autencitu môže diváka zvyknutého na komerčné príbehové kino značne vykoľajiť. Niekomu tento film dá málo, niekomu viac než dosť. Nejde o príbeh v pravom slova zmysle, ale skôr o "situáciu", náhľad do niečieho života, pitvu pokrytectva ako spôsobu života ktorý je tak vžitý pod kožou, že už pôsobí úplne "normálne".

Spôsob spracovania je polodokumentárny - v štýle ktorý "fičí" na filmových festivaloch už asi dve dekády. Otázka je koľko ešte :) Tento typizovaný súdobý artový formát - dlhé zábery kamsi do ulice, dlhé zábery kamsi do interiéru, dlhé momenty v kútoch na cigaretkovej pauze, sprevádzanie postáv kamerou ktorá je akoby ďalším účastníkom scén - vyvoláva zaujímavý pocit bezprostrednosti (divák je vtiahnutý na miesto, do situácie) bez zbytočného dekóra, nálad, hudby, či inej umelecej štylizácie. Samozrejme, spýtal by som sa, či sa budú umelecké filmy dlho držať tohto konceptu, resp. či použitie tohto konceptu vždy zaručí "umelecký" film. Nemálo zaváži aj to, že v dokuarte sa zrodila aj "nová rumunská vlna" ktorá žala ceny na filmových festivaloch ... a ďalšie generácie rumunských filmárov nasledujú túto štylizáciu až zarážajúco verným spôsobom.

Mimo tejto kritiky, voľba doku-štýlu je v tomto prípade celkom na mieste ... teda ak autor chcel povedať/zachytiť len toľko čo sa mu podarilo. S otvoreným koncom: "u nás to skrátka chodí takto." Pár záberov do ulíc Bukurešti, ponurého panelákového bytu či postsoc kina, posun farieb do šedej - okamžite vyvolá náležité dojmy: bezútešnosť východnej Európy. Pre niekoho realita, pre niekoho karikatúra - no určite pôsobí povedome a značne autenticky.

Podstatnejšie je však čo sa "odohrá" v mikrodráme a aký náčrt charakterov sa nám ponúkne. Zakomplexovaný zatajený gay policajt, ktorý sa snaží preventívnym násilím, klamstvom a s kamennou tvárou zakamuflovať vlastný "status" pred kolegami, v pomerne mačo prostredí. Prekvapení návštevníci LGBT projekcie na jednej strane - agresívni a skrz-naskr pomätení konzervatívni prostestujúci (s vlajkami, ortodoxnými ikonami, a až absurdnými homofóbnymi sloganmi) na druhej a policajti ako tretia "nestranná" strana ktorá tu uviazla. Celý ten krik a cirkus pôsobí neprííjemne no miestami až komicky: "ako u nás v kravíne" (resp. vo východnej Európe). Policajti kontrolujú ID tých ktorí sú obeťami násilia, pretože sú jednoducho kľudnješí/dostupnejší. Policajti si utekajú zapáliť. Policajti chcú chvíľu pobudnúť a vidieť čo sa udeje. Policajti chcú mať čo najmenej starostí. Policajti nechcú zlé PR.

Asi "najmilší" mi bol práve tento pohľad na vec: všetci chcú mať čo najmenej práce, nikoho sa nedotknúť, ísť sa kdesi dobre najesť alebo opiť, ale situácia ich akosi donútila byť v tomto surreálnom humbuku, takže sa ju snažia prečkať s čo najmenším vynaložením energie. Sotva človek nájde krajší portrét Východu a jeho pracovnej moráky ale i spoločenského status quo. :) Podobne zaujímavo pôsobia aj policajti - nie sú vyslovene homofóbni, cítia že nadriadení (a Európa) sa pozerá, takže si nemôžu dovoliť výstrelky, celá situácia im príde švihnutá a otravná. Na povrch prebublávajú rutinné dialógy - o frajerkách, o jedle, o politike na pracovisku atď. Spôsob akým neskôr celá policajná "banda" pracuje na tom, aby nepríjemný exces jedného z nich zhladila je hnusný, komický a beztak pôsobí akosi "prirodzene" - vo svojom kontexte (kultúry, krajiny), "na pracovisku medzi kolegami", skrátka jeden orgán moci sa snaží prežiť a "vyhnúť problémom" medzi viacerými bodmi tlaku.

Najsmutnejšie, rozporuplne, ale pomerne výstižne vychádza ústredná postava Cristiho - pokrytectvo a hanbu ktorú stelesňuje. Chce existovať ako gay (keď sa nikto nedíva), ale zároveň si udržať svoje miesto v sameckom prostredí kolegov, ilúziu heteráka - a je schopný sa pre to riadne znížiť. V podstate by pre gay diváka mal byť hrdinom, ale v skutočnosti je v tom celkom cavyku tým najmenej sympatickým človekom. Dokonca sa javí prchejším a nezvládateľnejším alfa-samcom, než jeho hetero kolegovia! O nič krajšie však nevyznieva ani pri svojom milencovi či sestre ... Nudný, neláskavý, nekompromisný. Každá časť jeho života má svoj šuflík, čo je v ňom sa tam musí zmestiť, nech je akokoľvek tesný a dusivý.

Ako nelichotivý obraz mnohých z nás vcelku podarené. V tomto pohľade sa mi film nejaví vôbec zbytočný. Zrkadlo nemusí vždy znázorňovať niečo pekné, vzrušujúce a pútavé.