Câmp de maci / Poppy Field (2020)

Psychologická sonda do duše člověka rozdrásaného vlastní (vnitřní) zbabělostí. Film je bezesporu cenný v mnoha ohledech, ať už mám na mysli tradiční maskulinní prostředí, v němž si není radno zahrávat s tolerancí a pochopením druhých, či to, že otevřeně popisuje nelehký život queer lidí v současném Rumunsku prostřednictvím reálných záběrů, přesto v něm cosi chybí a přebývá zároveň. Je zřejmé, kam režisér míří, ale tím, že se celý příběh vlastně odehrává jen na dvou místech (navíc mimo exteriér), nemá čím strhnout. Chybí tomu drajv, emoce, něco. Je to pomalá, téměř analytická polemika o svědomí, o životě ve lži, o tom, že násilí v jakékoli podobě nemůžeme a nesmíme tolerovat.

Těžko říct, proč je tenhle jinak bezesporu skvěle nastíněný dramatický konflikt rámován přemírou dialogů, někdy zbytečně rozvláčných, jindy zoufale zkratkovitých... Ale ano, film sděluje navzdory všemu to nejpodstatnější – totiž, že jde jen o to vědět, kým jsi, za čím si stojíš, a pak mít dost odvahy být sám sebou. V každé situaci a nejen tehdy, když je to pohodlné. Ale holt ne každej na to má koule.

Působivý příběh nevyoutovaného rumunského policajta. Věrohodně zachycené situace ze soukromí i z policejní akce v kině, kde se střetnou diváci s xenofobními náboženskými fanatiky. Živé dialogy a absolutně přirozené herecké výkony.

Mne sa tento typ filmov páči a u mňa zabodoval. Zaujímavá situácia, dobre spracovaná do obrazu. Nie je to nuda, ale ani nejaká Evitovka "na prvú". Vývojom mi to dosť pripomenulo film Babardeala cu bucluc sau porno balamuc (Smolný pich aneb Pitomý porno), len v menšom. Rumuni, zdá sa, radi otvárajú témy týmto spôsobom. Kto chce nájde aj odpovede... Celkovo je to aj remeselne pomerne kvalitne spravené, bodaj by sme aj u nás točili takto "priemerné" filmy! :)

Zaujímavý hoci pre niektorých ťažko stráviteľný portrét do východoeurópskej duše. Snaha o nekomfortnú autencitu môže diváka zvyknutého na komerčné príbehové kino značne vykoľajiť. Niekomu tento film dá málo, niekomu viac než dosť. Nejde o príbeh v pravom slova zmysle, ale skôr o "situáciu", náhľad do niečieho života, pitvu pokrytectva ako spôsobu života ktorý je tak vžitý pod kožou, že už pôsobí úplne "normálne".

Spôsob spracovania je polodokumentárny - v štýle ktorý "fičí" na filmových festivaloch už asi dve dekády. Otázka je koľko ešte :) Tento typizovaný súdobý artový formát - dlhé zábery kamsi do ulice, dlhé zábery kamsi do interiéru, dlhé momenty v kútoch na cigaretkovej pauze, sprevádzanie postáv kamerou ktorá je akoby ďalším účastníkom scén - vyvoláva zaujímavý pocit bezprostrednosti (divák je vtiahnutý na miesto, do situácie) bez zbytočného dekóra, nálad, hudby, či inej umelecej štylizácie. Samozrejme, spýtal by som sa, či sa budú umelecké filmy dlho držať tohto konceptu, resp. či použitie tohto konceptu vždy zaručí "umelecký" film. Nemálo zaváži aj to, že v dokuarte sa zrodila aj "nová rumunská vlna" ktorá žala ceny na filmových festivaloch ... a ďalšie generácie rumunských filmárov nasledujú túto štylizáciu až zarážajúco verným spôsobom.

Mimo tejto kritiky, voľba doku-štýlu je v tomto prípade celkom na mieste ... teda ak autor chcel povedať/zachytiť len toľko čo sa mu podarilo. S otvoreným koncom: "u nás to skrátka chodí takto." Pár záberov do ulíc Bukurešti, ponurého panelákového bytu či postsoc kina, posun farieb do šedej - okamžite vyvolá náležité dojmy: bezútešnosť východnej Európy. Pre niekoho realita, pre niekoho karikatúra - no určite pôsobí povedome a značne autenticky.

Podstatnejšie je však čo sa "odohrá" v mikrodráme a aký náčrt charakterov sa nám ponúkne. Zakomplexovaný zatajený gay policajt, ktorý sa snaží preventívnym násilím, klamstvom a s kamennou tvárou zakamuflovať vlastný "status" pred kolegami, v pomerne mačo prostredí. Prekvapení návštevníci LGBT projekcie na jednej strane - agresívni a skrz-naskr pomätení konzervatívni prostestujúci (s vlajkami, ortodoxnými ikonami, a až absurdnými homofóbnymi sloganmi) na druhej a policajti ako tretia "nestranná" strana ktorá tu uviazla. Celý ten krik a cirkus pôsobí neprííjemne no miestami až komicky: "ako u nás v kravíne" (resp. vo východnej Európe). Policajti kontrolujú ID tých ktorí sú obeťami násilia, pretože sú jednoducho kľudnješí/dostupnejší. Policajti si utekajú zapáliť. Policajti chcú chvíľu pobudnúť a vidieť čo sa udeje. Policajti chcú mať čo najmenej starostí. Policajti nechcú zlé PR.

Asi "najmilší" mi bol práve tento pohľad na vec: všetci chcú mať čo najmenej práce, nikoho sa nedotknúť, ísť sa kdesi dobre najesť alebo opiť, ale situácia ich akosi donútila byť v tomto surreálnom humbuku, takže sa ju snažia prečkať s čo najmenším vynaložením energie. Sotva človek nájde krajší portrét Východu a jeho pracovnej moráky ale i spoločenského status quo. :) Podobne zaujímavo pôsobia aj policajti - nie sú vyslovene homofóbni, cítia že nadriadení (a Európa) sa pozerá, takže si nemôžu dovoliť výstrelky, celá situácia im príde švihnutá a otravná. Na povrch prebublávajú rutinné dialógy - o frajerkách, o jedle, o politike na pracovisku atď. Spôsob akým neskôr celá policajná "banda" pracuje na tom, aby nepríjemný exces jedného z nich zhladila je hnusný, komický a beztak pôsobí akosi "prirodzene" - vo svojom kontexte (kultúry, krajiny), "na pracovisku medzi kolegami", skrátka jeden orgán moci sa snaží prežiť a "vyhnúť problémom" medzi viacerými bodmi tlaku.

Najsmutnejšie, rozporuplne, ale pomerne výstižne vychádza ústredná postava Cristiho - pokrytectvo a hanbu ktorú stelesňuje. Chce existovať ako gay (keď sa nikto nedíva), ale zároveň si udržať svoje miesto v sameckom prostredí kolegov, ilúziu heteráka - a je schopný sa pre to riadne znížiť. V podstate by pre gay diváka mal byť hrdinom, ale v skutočnosti je v tom celkom cavyku tým najmenej sympatickým človekom. Dokonca sa javí prchejším a nezvládateľnejším alfa-samcom, než jeho hetero kolegovia! O nič krajšie však nevyznieva ani pri svojom milencovi či sestre ... Nudný, neláskavý, nekompromisný. Každá časť jeho života má svoj šuflík, čo je v ňom sa tam musí zmestiť, nech je akokoľvek tesný a dusivý.

Ako nelichotivý obraz mnohých z nás vcelku podarené. V tomto pohľade sa mi film nejaví vôbec zbytočný. Zrkadlo nemusí vždy znázorňovať niečo pekné, vzrušujúce a pútavé.

V podstatě zbytečný film. Teda přesněji řečeno zbytečně dlouhý, protože jako kraťas by to nejspíš špatný nebylo. Děj se odehrává prakticky jen na dvou místech, z čehož na jednom jsme svědky osobní nevyzrálosti postavy a na druhém i jeho neprofesionality coby policisty. Chápu, že v Rumunsku to gayové nemají ani dnes snadné, ale tento film není přínosem ke zlepšení.

Lidi, nečtěte tady recenze, nebo dospějete k závěru, že se točí jenom sračky (omlouvám se za ten výraz) a ještě je nějaký exot sem vloží.
Na erotiku se špatně píše recenze, ta po chvilce skončí, následuje hádka se ségrou a pak už jen zpackaná policejní akce. Ano zbytečně dlouhá, ale s uvěřitelnými dialogy. Nežijeme v ideálním světě dotovaném z evropských peněz, kde každý kluk, chlap provedl CO, naopak kdyby se polda v závěru vyoutoval, nazval bych film srač.ou. Takhle bych to nazval zajímavým filmem, ke kterému se v naší zemi nikdo ani nepřiblížil.

Po velice slibném rozjezdu došlo k zatažení ruční brzdy a filmové auto dostalo na zledovatělé vozovce hodiny. Pod kontrolu se ho nepodařilo dostat bohužel ani do závěrečných titulků. Hlavně že osádka vozu zůstala apatická a probírala témata většinou nesouvisející s "jízdou". Hlavně že na palivo dostali z euro fondů.