Podrobnosti recenze
4.5 1 10
Celkové hodnocení
4.5
Příběh
5.0
Herecké výkony
3.0
Zvuk
4.0
Zpracování
6.0
Tento takmer psychedelický snímok nejde ani odporučiť ani neodporučiť. Skôr vybrať si tú pravú substanciu na jeho sledovanie. A jedinou otázkou ktorú si divák na konci položí bude možno na čom to vlastne fičali tvorcovia. A prečo a dokedy sa bude mať diváctvo "sofistikovane" bažiť v úletoch pánov umelcov do chemicky indukovaných realít. :)
Popisok filmu dosť popisne vystihuje o čo v tomto neobvykle farebnom, miestami neónovom a preštylizovanom snímku beží. Nemôžem uprieť kreativitu (aj keď: umenie o umení a umelcoch, pocta videopožičovňam, videoartu, drogy, zvracanie, chirurgické zákroky - prvá signálna - koľkokrát sme to už videli?) a morbídnu hravosť Gema Degera, ktorý je tu režisérom i hlavnou postavou, ktorý si vysníval aké by to bolo krásne, keby časopisový krásavec o neho stál. Nuž, každý to robíme, s rukou pod paplónom, ... niektorí aj na plátne. Musí sa uznať že na Austina Chunna sa dá vydržať pozerať vo všetkých stupňoch (ne)obnaženosti pomerne dlho a aj ako chladne-maskulínny (necitový, prázdny, sebaštylizujúci) zabiják má stále roztomilý šmrnc.
Film ako taký si užijú priaznivci veľmi čierneho humoru, možno i žánrového filmu (noir?), BDSM smerom k CBT smerom k chirurgii, ale samozrejme aj priaznivci "dobrých" tripov. Áno, všetko sa to dá chápať aj metaforicky, romanticky a kdeako - ak sa divákovi chce. Ale prečo by sa malo chcieť? Ako to už v prípade presne tohto typu experimentálnych počinov býva, preštylizovaná forma často maskuje vnútorné prázdno, samoúčelnosť, umeleckosť sa prelieva do umelosti. Ani neviem či to nazvať postmodernou.
Príbehovo film nevyniká, aj keď ku koncu, "vysvetlením" celej tej bizarnosti nakračuje do celkom vážneho teritória ... únikov zo životných tragédií do alternatívnych realít. Áno, jasné, a ďalej ...?
Nebol to stratený čas, dalo sa to jeden krát odsledovať, na veľkom plátne to aj máličko ohúrilo (zmienenú prvú signálnu), možno mi niektoré ikonické zábery uviaznú v pamäti ... no nie je to filmový počin ktorý by zanechal stopu v duši. Výsledná pachuť je čohosi lacno vizuálneho, ale i šablónovitého umeleckého (od)porna.
Popisok filmu dosť popisne vystihuje o čo v tomto neobvykle farebnom, miestami neónovom a preštylizovanom snímku beží. Nemôžem uprieť kreativitu (aj keď: umenie o umení a umelcoch, pocta videopožičovňam, videoartu, drogy, zvracanie, chirurgické zákroky - prvá signálna - koľkokrát sme to už videli?) a morbídnu hravosť Gema Degera, ktorý je tu režisérom i hlavnou postavou, ktorý si vysníval aké by to bolo krásne, keby časopisový krásavec o neho stál. Nuž, každý to robíme, s rukou pod paplónom, ... niektorí aj na plátne. Musí sa uznať že na Austina Chunna sa dá vydržať pozerať vo všetkých stupňoch (ne)obnaženosti pomerne dlho a aj ako chladne-maskulínny (necitový, prázdny, sebaštylizujúci) zabiják má stále roztomilý šmrnc.
Film ako taký si užijú priaznivci veľmi čierneho humoru, možno i žánrového filmu (noir?), BDSM smerom k CBT smerom k chirurgii, ale samozrejme aj priaznivci "dobrých" tripov. Áno, všetko sa to dá chápať aj metaforicky, romanticky a kdeako - ak sa divákovi chce. Ale prečo by sa malo chcieť? Ako to už v prípade presne tohto typu experimentálnych počinov býva, preštylizovaná forma často maskuje vnútorné prázdno, samoúčelnosť, umeleckosť sa prelieva do umelosti. Ani neviem či to nazvať postmodernou.
Príbehovo film nevyniká, aj keď ku koncu, "vysvetlením" celej tej bizarnosti nakračuje do celkom vážneho teritória ... únikov zo životných tragédií do alternatívnych realít. Áno, jasné, a ďalej ...?
Nebol to stratený čas, dalo sa to jeden krát odsledovať, na veľkom plátne to aj máličko ohúrilo (zmienenú prvú signálnu), možno mi niektoré ikonické zábery uviaznú v pamäti ... no nie je to filmový počin ktorý by zanechal stopu v duši. Výsledná pachuť je čohosi lacno vizuálneho, ale i šablónovitého umeleckého (od)porna.
