- Filmy
- Filmobanka
- Playdurizm (2020)
Playdurizm (2020)
Základní informace o filmu
Rok
Země
Délka filmu
87 minut
Režie
Původní znění
Hrají
Gem Deger, Jeff Fritz, Issy Stewart
Sekce a rozdělení filmů
Míra Gay obsahu
Lokalizace
Tagy
Něco se děje. Něco, na co i ti nelepší z nás chtěji zapomenout. Přesně to se stane Demirovi (Gem Deger), který se probere s hlavou čistou jako křišťál, bez jakéhokoliv náznaku vzpomínky na svou minulost. Probudí se v cizím výstředním bytě u člověka, který žije s malým prasátkem. Nemá však ani čas starat se o ztrátu paměti, ani o studiový nádech této nové reality. A to proto, že člověk, kterého potká, není vůbec cizí – je to Andrew (Austin Chunn), ztělesněná vize mužské hollywoodské dokonalosti a bezohledný dražitel v jednom. Demir udělá všechno pro to, aby se mu dostalo jeho pozornosti a ignoruje násilné stopy toho, co ho k němu přivedlo. (ČSFD)
Uživatelské recenze
1 review
Celkové hodnocení
4.5
Příběh
5.0(1)
Herecké výkony
3.0(1)
Zvuk
4.0(1)
Zpracování
6.0(1)
Pro napsání recenze se registrujte nebo se přihlašte.
Celkové hodnocení
4.5
Příběh
5.0
Herecké výkony
3.0
Zvuk
4.0
Zpracování
6.0
Tento takmer psychedelický snímok nejde ani odporučiť ani neodporučiť. Skôr vybrať si tú pravú substanciu na jeho sledovanie. A jedinou otázkou ktorú si divák na konci položí bude možno na čom to vlastne fičali tvorcovia. A prečo a dokedy sa bude mať diváctvo "sofistikovane" bažiť v úletoch pánov umelcov do chemicky indukovaných realít. :)
Popisok filmu dosť popisne vystihuje o čo v tomto neobvykle farebnom, miestami neónovom a preštylizovanom snímku beží. Nemôžem uprieť kreativitu (aj keď: umenie o umení a umelcoch, pocta videopožičovňam, videoartu, drogy, zvracanie, chirurgické zákroky - prvá signálna - koľkokrát sme to už videli?) a morbídnu hravosť Gema Degera, ktorý je tu režisérom i hlavnou postavou, ktorý si vysníval aké by to bolo krásne, keby časopisový krásavec o neho stál. Nuž, každý to robíme, s rukou pod paplónom, ... niektorí aj na plátne. Musí sa uznať že na Austina Chunna sa dá vydržať pozerať vo všetkých stupňoch (ne)obnaženosti pomerne dlho a aj ako chladne-maskulínny (necitový, prázdny, sebaštylizujúci) zabiják má stále roztomilý šmrnc.
Film ako taký si užijú priaznivci veľmi čierneho humoru, možno i žánrového filmu (noir?), BDSM smerom k CBT smerom k chirurgii, ale samozrejme aj priaznivci "dobrých" tripov. Áno, všetko sa to dá chápať aj metaforicky, romanticky a kdeako - ak sa divákovi chce. Ale prečo by sa malo chcieť? Ako to už v prípade presne tohto typu experimentálnych počinov býva, preštylizovaná forma často maskuje vnútorné prázdno, samoúčelnosť, umeleckosť sa prelieva do umelosti. Ani neviem či to nazvať postmodernou.
Príbehovo film nevyniká, aj keď ku koncu, "vysvetlením" celej tej bizarnosti nakračuje do celkom vážneho teritória ... únikov zo životných tragédií do alternatívnych realít. Áno, jasné, a ďalej ...?
Nebol to stratený čas, dalo sa to jeden krát odsledovať, na veľkom plátne to aj máličko ohúrilo (zmienenú prvú signálnu), možno mi niektoré ikonické zábery uviaznú v pamäti ... no nie je to filmový počin ktorý by zanechal stopu v duši. Výsledná pachuť je čohosi lacno vizuálneho, ale i šablónovitého umeleckého (od)porna.
Popisok filmu dosť popisne vystihuje o čo v tomto neobvykle farebnom, miestami neónovom a preštylizovanom snímku beží. Nemôžem uprieť kreativitu (aj keď: umenie o umení a umelcoch, pocta videopožičovňam, videoartu, drogy, zvracanie, chirurgické zákroky - prvá signálna - koľkokrát sme to už videli?) a morbídnu hravosť Gema Degera, ktorý je tu režisérom i hlavnou postavou, ktorý si vysníval aké by to bolo krásne, keby časopisový krásavec o neho stál. Nuž, každý to robíme, s rukou pod paplónom, ... niektorí aj na plátne. Musí sa uznať že na Austina Chunna sa dá vydržať pozerať vo všetkých stupňoch (ne)obnaženosti pomerne dlho a aj ako chladne-maskulínny (necitový, prázdny, sebaštylizujúci) zabiják má stále roztomilý šmrnc.
Film ako taký si užijú priaznivci veľmi čierneho humoru, možno i žánrového filmu (noir?), BDSM smerom k CBT smerom k chirurgii, ale samozrejme aj priaznivci "dobrých" tripov. Áno, všetko sa to dá chápať aj metaforicky, romanticky a kdeako - ak sa divákovi chce. Ale prečo by sa malo chcieť? Ako to už v prípade presne tohto typu experimentálnych počinov býva, preštylizovaná forma často maskuje vnútorné prázdno, samoúčelnosť, umeleckosť sa prelieva do umelosti. Ani neviem či to nazvať postmodernou.
Príbehovo film nevyniká, aj keď ku koncu, "vysvetlením" celej tej bizarnosti nakračuje do celkom vážneho teritória ... únikov zo životných tragédií do alternatívnych realít. Áno, jasné, a ďalej ...?
Nebol to stratený čas, dalo sa to jeden krát odsledovať, na veľkom plátne to aj máličko ohúrilo (zmienenú prvú signálnu), možno mi niektoré ikonické zábery uviaznú v pamäti ... no nie je to filmový počin ktorý by zanechal stopu v duši. Výsledná pachuť je čohosi lacno vizuálneho, ale i šablónovitého umeleckého (od)porna.
