Podrobnosti recenze

Ja osobne som Borata nezniesol, pretože symbolizuje nový typ humoru vo filmoch aj iných médiách. Nazývam ho humor "1:1". To, čo kritizuje, alebo zosmiešňuje, zobrazí 1:1 bez akéhokoľvek komentára. Nebudete počuť žiadne: "a toto je zlé, a toto je smiešne". Nijaké moralizujúce komentáre. Žiaden smiech publika v pozadí, ako nás rozmaznáva TV (smejte sa!). Tento typ humoru je zaujímavý, "puristický", ale i nebezpečný. Čo všetci tí, ktorí nepochopia, že to čo je zobrazované nie je návod "ako sa to má robiť", nie je to myslené vážne, ba čo viac, parodované?

Bruno mi šiel dolu krkom po skúsenosti s Boratom podstatne ľahšie. Smial som sa až mi tiekli slzy. Má slabé miesta, hluché miesta, príliš naťahované pasáže... je to ako pulz, nič nič nič a potom úžasná scéna, nič nič nič a potom úžasná scéna... Chýba mu odvážnejší zostrih. Načasovanie - to najdôležitejšie v komédii. Udrieť a poľaviť v tej správnej chvíli. Vytiahnúť z diváka emócie (smiech, hnus, hrôzu) je jedno... ale čo potom s nimi? Toto zdá sa mi film nezvládol.

Bruno je podľa mňa film pre malú intelegentnú elitu. Je to tá najväčšia prča, akú si z heterosexuálov (áno, z heterákov) kto kedy urobil. Problém je samozrejme 1:1. Drvivá väčšina hetosexuálov film nepochopí ako výsmech ich samých, ale ako srandu z vytočených buzien. A mnohé buzny film samozrejme urazí "aký stereotypný obraz to o nás homosexuáloch šíri". Ešte stále sú tu silné snahy prezentovať gay menšinu ako "neškodní, veselí, zlatí, slušní občania platiaci si hypotéku, s ambíciou na vernú kópiu verných hetero manželstiev". Bruno veľmi trefne zaryje lopatou do chrbta aj teplým (móda, vyumelkovaný štýl a polosvet). Málokomu cez to všetko dôjde, že tento malý film urobil pre teplú komunitu viac, než tucty iných "vážnych" gay filmov.

Ako príklad scéna s adoptovaným deckom v talkshow. Drzá provokácia? Áno. Ale to čo je parodované je "emocionálne excitované" publikum. To ako žerú talkshow, ako prežívajú umelo vymyslené témy. Záverečné odtrhávanie Bruna od dieťaťa a gýčovitý, prepísknutý, vynútené city žmýkajúci záver - je kritikou celého umelého štýlu týchto show. Ich absurdita sama. Zobrazenie faloše, "citov" ktorým sa vám nechce veriť, 1:1.

A scéna na zápase, s titanikom a šokovanými američanmi, ktorým sa zrútil celý svet - rozdelený na 99.999 percenta "normálnych" a zopár "úchylov"... Jedna z najlepších "genderových výpovedí", akú si kto zatiaľ na plátne dovolil.