Podrobnosti recenze

Tiez patrim k fanusikom filmov Ferzana Oezpeteka, aj ked priznavam, ze je to bizarna crta osobnosti. Ano, je to reziser v istom pohlade monotematicky a jeho filmy nepatria kvalitativne do najvyssej triedy, skor k lahkemu nadpriemeru. No v tomto pripade nie je tak podstatna ani forma, ani obsah, ale akasi pomyselna tretia kategoria - SPRACOVANIE. Ignoranti (Nevedome vily, His secret life) maju jednoducho iskru.

Pamatam sa ze na prvy krat som ho ohodnotil ako "ach, dalsi cajovy teply film". A takisto i dnes si priznam, ze ma v niekolkych momentoch blizko k turkotalianskej telenovele. No je to zaroven teply film, ktory som videl asi najviac-krat. Scasti preto, ze nie je ani prilis lahky, ani prilis ponury - ale to podstatne: na kazde zhliadnutie som v nom objavil novu vrstvu, novy odkaz, novu myslienku - a to sa mi stalo vo filmovej realite len zoparkrat.

To najdolezitejsie co ponima je pre mna CONVIVIO - pojem preberam z knihy Thomasa Moora - spoluzitie, spoluzazivanie, spoluvychutnavanie zivota. Skupina priatelov sa stretava v byte s terasou, usporaduvaju spolocne vecere, obedy, bavia sa, zdielaju trapenia, diskutuju o zivote, pomahaju si (ako tepla mafia)... tolko sa da opisat slovami. Ta atmosfera naviac, pocit zdielania, pocit ze zijeme zivot a mame okolo seba priatelov - to je cosi naviac, co sa tazko opisuje, ale prave tento film ako jeden z mala tuto hodnotu - convivio - dokazal zachytit. Je to v istom pohlade sen, v istom pohlade ideal (ak ho prirovname k odcudzenym mestskym vztahom, roznym party bez duse a pod.) a v dalsom symbol - hostina ako oslava zivota, jeho spolocna konzumacia. Moze nas upozornit, ze ak nam v zivote stale cosi chyba, hoci sa snazime udrziavat iste vztahy, ritualy a formy - to po com dusa skutocne pisti je ukryte este kdesi hlbsie, nez len v povrchnom bonvivanstve. Francuzsko, Taliansko, Spanielsko, tak ako si ho obvykle romantizujeme - to nie je len klise ako "olivy, vino, syry, morske potvory, pizza a pasta, krasne zeny, sexualna frivolnost" - ale prave zdielanie, priatelstvo, vychutnavanie zivota, velke rodinne/priatelske hostiny vo viacerych rovinach. Ignoranti môže byť aj filmom o prenikaní do takéhoto uzavretého kruhu, ktorý nás ale nechce vpustiť, tiež filmom, kde pod povrchom toho pekného nájdeme vzťahy neúprimné a bez hĺbky. Nakoniecna na tom ani tak nezáleží, podstatné je, že túto zvláštnu potrebu po komunite nájdeme v sebe.

Film ponuka i niekolko zdravo alternativnych pohladov na lasku, priatelstvo, ci vernost. Rozdiel medzi skutocnym priatelstvom a "vztahmi" a "znamostami" vypichuje, skuma, aj kritizuje tam kde treba. Jeho tema, jeden zo sposobov jej ponatia (pochopenia) moze byt kritika uzatvarania sa do gay ghetta, povrchnost v citoch a vztahoch k druhym, ale mozme sa popri jeho sledovani zamyslat nad tym, ci niekoho mozme vobec "mat", vlastnit, len pre seba - alebo je svet citov a lasky komplikovanejsi a prepletenejsi.

Ostatne Oezpetekove filmy (obzvlast Saturno Contro, ale aj Hammam a La finestra di fronte) sa venuju podobnym temam. Len pre doplnenie - Saturno Contro sa zda byt priam pokracovanim Ignorantov. Kazdy z nich obsahuje cosi zive, cosi po com prahneme, akusi vrucnost sveta, pocit radosti z toho, ze sme tu a ze zijeme zivot - a hoci je casto smutny a tragicky, obcas je aj strasne krasny.

Nostalgia a sentiment, ktore sa Ignoranti neboja v zdravej miere pouzivat - hoci ich moderne kancelarske roboty aj zatvrdnuti kritici odsudzuju a vysmievaju sa im - takisto patria k zivotu, ako dalsia z jeho chuti, ktoru mame vlastne radi.