Podrobnosti recenze

Skôr doporučujem alebo skôr nedoporučujem? Keby tu tak bola kategória "ako len chcete"... Antarctica nie je vôbec diera do filmového sveta. Pokiaľ by ju človek chcel brať vážne, môže sa zdať až príliš ľahká, alebo naopak ťažkopádna - z ktorého konca sa to vezme.

Antarctica je pre mňa filmom o vzťahoch studených ako sám zmienený kontinent - v odcudzenom mestskom prostredí. Aj keď to bude asi moja vlastná interpretácia. Ak ju pojmem tak, že som práve zhliadol moderný romantický príbeh o hľadaní lásky, ktorý sa berie vážne - v tom prípade by som zostal viac než mierne otrávený. Ak ju vezmem po svojom - a domyslím si úmysel tvorcov zobraziť duševné prázdno mestských vzťahov 1:1, vcelku sa to vydarilo. A vlastne je to jedno, ten na koho táto mozaika bude pôsobiť vyprahnuto ako snežná pláň - dozaista pochopí sám.

Snívanie o inom svete, únava z "vedenia vzťahov", nekonečné hľadanie toho pravého, bezduchý sex každú noc s niekým iným, párty, kratochvíle, povinná účasť v práci, každodenná rutina života... to všetko si tam môže človek nájsť. Aj keď je to čaj trochu slabý, ako osvieženie postačí... a možno sa aj trochu zasmeje sám sebe.

Len tie nešťastné "šťastné zhody náhod". V živote to často nevyzerá tak, že obraciame partnera za partnerom až kým si nenájdeme toho pravého... Isto, zaužívaná schéma mozaikovitých filmov prepletá osudy - v lepších prípadoch jeden zrkadlí, rozvíja a pointuje druhý - v tých horších sa postavy len navzájom kombinujú - až kým je divákovi takmer jedno, kto s kým nakoniec skončí.

Ale... či už intelektuáli, alebo buzničky všetci máme do istej miery radi klebety "kto s kým" a väčšina z nás z času na čas sníva svoj romantický sen... ako len chcete.