Podrobnosti recenze

Sám by som síce Bublinu nezhodnotil ako geniálnu, je to však postoj osobný - videl som už niekoľko silnejších, obsažnejších a filmovejších filmov. Predsa však patrí k vysokému nadpriemeru.

Diel na tému Izraelsko-Palestínskeho konfliktu vzniklo veľa, medzi nimi veľa tých, ktoré nazerajú na problematiku skrz osobný príbeh jednotlivca uprostred ošiaľu zblázneného sveta. Teplý pohľad je však nový (hoci Eytan Fox vo väčšine svojich filmov zobrazuje Izrael a Izraelčanov, národnostný konflikt je prvý krát ústrednou témou práve v Bubline) a dokonca nie je vynútený, vyumelkovaný a nadbytočný. Práve naopak - do otrepanej tematiky, ktorá nás napriek svojej nekonečnej krutosti už takmer unavuje - vnáša práve to, čo v doterajších analýzach chýbalo.

Heterosexuálny svet, alebo videnie sveta hetero očami, je často primitívne zjednodušené - na oboch stranách prostí machovia vnímajú konflikt spôsobom: "my sme tí dobrí a oni tí zlí"... Často nakoniec ide viac o (sú)boj sám, než boj o pravdu, férovosť a spravodlivosť, ktoré sú omnoho komplikovanejšie, než horkokrvným samčekom treba. Kým Izraelčania a bežný Európan odkojený televínymi novinami vidí modernú krajinu, kde obyčajných ľudí vraždia náboženskí fanatici - a Palestínčania spolu s európskymi intelektuálmi vidia národnooslobodzovací boj proti okupantom - a samozrejme oba tábory majú časť svojej pravdy. Skutočná Pravda však poníma obe tieto čiastkové malé pravdy a ešte omnoho viac. Teplý pohľad, skúsenosť a zážitok, láska, zúfalstvo a utrpenie - k celistvej Pravde patrí ako ďalší kúsok rozbitej vázy.

Teplí Palestínčania často utekajú do Izraela, pretože arabské prostredie je konzervatívne, teplí Izraelci zasa tápajú medzi naučeným rasizmom, zjednodušeným videním sveta "teroristi nás nenechajú v kľude nakupovať, fajčiť pri káve a súložiť" a podporou utláčanej palestínskej menšiny. No predsa, sexuálnejšia, uvoľnenejšia a otvorenejšia mentalita teplých má potenciál preklenúť to, čo heterosexuálni kohúti zväčša nevedia prekúsnuť - v zmiešanom izraelsko-palestínskom vzťahu sa prepájajú svety, ktoré sa inak nestretnú ani vo sne.

Európskemu a slovenskému divákovi môže tento film urobiť tú istú službu, ako Izralečanovi. Symbolicky prasknúť bublinu nezáujmu "to sa ma netýka". Nemožno žiť v bubline mimo nespravodlivosti sveta a myslieť si, že svet na nás nedočiahne, tak ako hrdinovia ukrytí v bezpečí sterilného, armádou chráneného Tel Avivu.

Jediné čo ma zamrzelo je koniec filmu, síce chápem poetickú pointu, zdal sa mi trochu nsailu. Vec osobného vkusu.