Podrobnosti recenze

Hammam - turecké kúpele, miesto očisty, oddychu, spoločenská udalosť, miesto pre konverzáciu i rozjímanie o živote a samozrejme aj prísne rovnakopohlavný svet so silne erotickou atmosférou s príchuťou sna tisíc a jednej noci. Šťavnatá téma, ktorá piští po filmovom spracovaní, obzvlášť pre teplého gurmána. Zatiaľ prvý a posledný pokus je taký aký je - zaujímavý (dá nám ochutnať), no i tak čajový, príliš stručný a nevyťažený (nezasýti).

Táto téma mi je dvakrát blízka a preto som od filmu čakal veľa - a samozrejme dostal veľmi málo - prinajmenšom z fantázie o zakázanej láske v exotických tónoch orientu.

Keďže mám zvláštne rád Oezpetekove filmy, pokúsim sa ponúknuť iný náhľad, o čosi zhovievavejší. V prvom rade, k tureckému prostrediu patrí trocha gýču, sentimentu a zvláštnosti - tak ako presladené dezerty, čaj a rozdivené ornamenty. V neposlednom - Oezpetekovi sa darí dávať svojim filmom - napriek ich ľahkosti, nevyčerpanosti a dotyku telenovelovosti - čosi ťažko popísateľné, ale vzácne naviac. Pocit prežitého príbehu. Akoby spätný pohľad na kus prežitého života človeka, ktorý hoci je plný bolesti, nenaplnenia, strácania a opúšťania - so zábleskami chvíľkového šťastia - v celkovom tvare je to jedinečný Príbeh s veľkým P, a ako taký svojsky zaujímavý, krásny a dušu napĺňajúci. Každý život poníma "staré zlaté časy", "ľútosť nad neuskutočneným", "neistotu dneška", aj "závan nádeje v hmlistej budúcnosti".

Ten kto sa nehanbí pred svojim moderným racionálnym tvrdým antisentimentálnym Ja, ten kto sa týchto hodnôt duše nebojí a vie sa im otvoriť - si tento film dokáže vychutnať. Nie je to síce dosť, ale vôbec to nie je málo.