Podrobnosti recenze

Spomínam si na prvé pozeranie tohto filmu s priateľmi. Teplí vojaci! Všetci sme mali veľké očakávania, bola to takpovedia udalosť. A pamätám sa aj na mierne rozčarovanie na konci - príliš krátky, príliš stručný, sotva načrtnutý, príliš vlážny, nevedúci odnikiaľ nikam.

Dnes s odstupom - áno, všetko napísané zčasti platí - hoci priznávam, že na prvý krát som čakal viac akési stvárnenie, zhmotnenie "veľkej teplej fantázie" o armáde, uniformách a družných vojakoch - než portrét života v zákopoch reálnej izraelsko-palestisnkej vojny, s reálne vykreslenými ľuďmi.

Napriek všetkej tejto ťažko-kúsateľnej realite, pozitívom je, že silné pesničky Ivriho Lidra dodávajú tomuto neľahkému, absurdnému a zároveň každodenne rutinnému životu ďalší rozmer (nostalgický? príbehový? poetický?). Záverečná pieseň vytvára silnú katarziu (a obzvlášť, ak človek rozumie textom, dovolil som si ich prekladať).

Jednoducho, netreba očakávať veľký epický príbeh, zfilmovanie fantázií - ale sondu do bežného života vojakov jemne ozvláštnenú ústredným teplým vzťahom. Politický konflikt v pozadí je témou na premýšľanie (viac vyčerpený vo filme Ha-Buah (Bublina)), konflikt v popredí je vždy aktuálny - jeden vojak túži po uchopiteľnejšom vzťahu a prejavovaní citov, druhý sa zasa skrýva a odkladá život na neskôr. Len či bude neskôr...