Podrobnosti recenze

Na prvé pozretie bol tento film pre mňa zjavením. Vo svojom roku bol prelomový v spôsobe nakladania s témou duchovna - viera verzus sexualita - ktoré nepoňal len ako nezmieriteľný konflikt, ale pokúsil sa hľadať novú cestu.

Ako hrejivý a komplexný film ma priťahoval aj na ďalšie sledovania, aj keď po každý raz mi viac a viac bijú do očí slabé herecké výkony (najmä vypäté scény s plačom pôsobia odstrašujúco).

Príbeh stretnutia čistého, nevinného chlapca zakoreneného vo svojom rodinnom a náboženskom prostredí, z ktorého vyšiel - a povrchnej buzničky, ktorá nie je pripútaná k ničomu, tápa od jedného náhodného sexu k druhému - ktorí si pomôžu navzájom vystúpiť von z týchto bezpečných, ale uzavrených svetov ktoré im nedovolili prijať sa v celistvosti, plne sa rozvinúť ako ľudia, živí, veriaci i sexuálni - je archetypálny.

Za videnie stojí už len kvoli motívu so svetielkami, bodkami, ktoré sa javia chaoticky a náhodne - no v pohľade zhora môžu prestavovať určitý usporiadaný obraz, ktorý je smutný ale aj krásny. Vyjadrujú skutočný význam viery - nie normovanej do úkonov a zákazov rigidného náboženstva, ale ako ďalší rozmer bytia, v ktorom môžeme videť svoj život z nadhľadu a ktorý sýti dušu.

Záverečné "convivio" - moja obľúbená téma vo filmoch - spoločná večera, vďakyvzdanie, nájdenie novej alternatívnej rodiny, aj komentár v duchu "kdekoľvek vás život odveje, pri tomto stole vždy nájdete miesto" - pohladí človeka na duši po každý raz.