Podrobnosti recenze

Na zaciatok by som uviedol novy zaner. Roroid. Romanticke rodinne drama. Pochadza z USA. A nie je to ani tak zaner sam o sebe (lebo v ramci zanru mozu vznikat rozne diela) ako sablona... podla ktorej sa diela kopiruju.

Je zvlastne, ze gay filmy su v ramci mainstreamu vacsinou povazovane za nezavisle. Aj ked po tolkych filmoch - i tu sa vytvoril akysi stredny prud, ktory si prinajmensom v ociach tepleho divaka nijak nezada s beznou komerciou.

Priznam sa, mam obcas take nalady pozriet si hrejivy roroid - v sytych farbach, s peknymi ludmi blizkej kultury (alebo ziadnej specifickej, no nie tak vzdialenej ako cinskej ci moslimskej a podobne), s trochou konfliktov, ale inak presiaknuty rodinnymi hodnotami, odpustanim, laskou a blablabla. Skratka kazdy druhy americky teply film. Ale... ak by som chcel vidiet ten isty, pozrel by som si ten isty.

Takze, cim sa Mulliganovci lisia od ostatnych filmovych susedov? Zaiskri to medzi mladym umelcom a otcom jeho najlepsieho kamarata. Narusi sa takmer dokonale stastie jednej sympatickej a "normalnej" rodiny... Ach, stale ma napada film Revolutionary Road. Hodiny. Normalita...

Co hodnotim pozitivne, pomimo krasnych farieb, putavych interierov aj exterierov, az neznesitelne peknych americkych tvariciek a teliciek - je relativne civilna atmosfera, relativne znesitelne hranie, relativne dospele konanie postav (hoci miestami posobi az velmi okato - citankovo).

Negativno sa zacina tam, kde sa vsetko toto vyssie zmienane konci. Pseudoemocie ublizenosti, vyrabanie tragedie z niecoho, s cim by sa taky svedsky film vyrovnal ako nozik s maslom, neschopnost dovidiet si za svoj malomestiacky nos (a nejde tu len o postavy, ale s nimi si to takpovediac odnesie cely film). A tie nekonecne americke machisticke polohy. Asi to bude ta zmienena kulturna odlisnost - neschopnost prejavovat city, ktore tak nahradzaju rozne chlapacke gesta, frazy a potlapkavanie a preslapovanie a pitvorenie sa... no vsetkeho vela skodi. Stalo by to za peknu diplomovu pracu.

Vysledny dojem je zmiesany, co nemusi byt zle - v takom pripade vsak konecnu pachut zanechava rozuzlenie, zaver. V tomto pripade pokus o nedopovedanie a otvoreny koniec vysiel - cisto z mojho pohladu - na zmar. Tam kde by mali emocie vyvrcholit a plne zazniet (v pripade otvoreneho konca az v divakovi, pri titulkoch) su tieto nenalezite utate... a divak je zarazeny, ze v nom zostalo prazdno. Skoda... Zarobili totiz cesto na velmi chutne susto.