Podrobnosti recenze

V prvom rade by som rád vyzdvihol atmosféru filmu. Človek sa na ňu musí naladiť a musí byť otvorený svojskému spracovaniu - nemôže očakávať naplnenie akýchsi fiktívnych kategórii "ako sa ma natočiť toto" "ako sa má zahrať tamto" "ako ma vyzerať gay movie" "ako sa má správať transka" a podobne. Film má svoje tempo, svoj spôsob rozprávania, svoju vlastnú estetiku.

Vec ktorá ma potešila najviac bol svojský humor. Niekedy spočíval v spôsobe ako boli postavy (komparz) naaranžované, ako sa pohybovali, ako postávali, ako rozprávali, tvárili sa občas nezúčastnene, alebo skrátka "paf"... človek akoby čakal, že sa čosi veľké zomelie, ale z hľadiska osobného príbehu je to skôr presque rien, takmer nič. Niečo veľké sa deje viacmenej samo od seba všade naokolo, postavy to len pozorujú a nechávajú diať sa. Táto uvoľnenosť, plynutie, to že nikto nič nikam netlačí, môže isto niekoho podráždiť. Skvelým príkladom zmysla pre absurdno je postava Vilmy, transka mimo škatuľky "bitch", skôr muž s parochňou a pištoľkou za podväzkom, vo viac civilných, než pompéznych šatách, ktorý sa len tak poneviera s čajom po pľaci, motá sa okolo rodinky, konverzuje... a nič. Film stojí na príjemnosti, ľudskosti a viacmenej aj na akejsi dôvere - čo môže vyznieť až rozprávkovo.

Gay, trans a hlavne bisexuálne motívy vo filme sú, sú tlmené, podobne ako mnohé iné elementy sa zjavujú "len tak mimochodom", ale hlavne, je tu zachytená atmosféra voľnej lásky, otvorenej experimentálnej sexuality bez škatuliek "ja som to a ty si to druhé"...

Našiel som na webe aj ohlasy, že film nevystihol presne duchau hippies. Veď ani nemusel, tak široká téma by potrebovala mnoho filmov, toto však nie je dokument. Formou pohľadov, nakuknutí, občas i ironických presahov režisér naznačí náladu dostatočne - štýl obliekania (vyzliekania), hudby, komunikácie medzi postavami, voľnú lásku, spiritualitu aj pseudospiritualitu (vibes, marihuana a rôzni indofilní guru)...