Podrobnosti recenze
7.6 14 10
(Upraven: Duben 27, 2010)
Celkové hodnocení
8.3
Příběh
10.0
Herecké výkony
8.0
Zvuk
8.0
Zpracování
7.0
Film je remake-om krátkeho filmu "Fairies" a zároveň veľmi zaujímavou adaptáciou "Sna noci svätojánskej", ktorú z priemernej hry posúva na zaujímavejšiu úroveň. Práve ozvláštnenie teplým motívom tomuto príbehu svedčí, akoby tu konečne našiel sám seba.
Were the world mine je šťavnatým žánrovým sústom - v kategórii muzikálu aj rozprávky určite obstojí výborne - a pritom zostáva "štandardným gay filmom": Chlapec na strednej škole trpí na hodinách telocviku, spolužiaci si ho doberajú pretože "asi bude teplý", jeho matka má takisto problém sa s tým vyrovnať ("tu nejde len o Teba..."), nakoniec sa chlapec zamiluje do jedného zo spolužiakov... potiaľ to všetko dobre poznáme zo stoviek iných filmov.
No akonáhle sa zamotáme do rozprávky (motív čarovnej kvetiny sa vkradne do deja nenápadne) a začnú sa diať veci, film stúpa hneď o niekoľko kategórií vyššie. Nijak tomu neškodí komika (ktorej sa v poslednej dobe vo filmoch dosť bojím), pretože je nevtieravá, nevynucuje sa. Fantastická učiteľka, hrdina, ktorý na ceste za "spravodlivou pomstou" postupne zachádza ďalej a ďalej, keď už jeho konanie prestáva byť sympatické, matka, ktorá sa snaží sama uspieť vo svojom živote, ... a samozrejme krásna Shakespeareovská angličtina a jeho klasický príbeh.
Film je krásne natočený, vtipný a magický a pritom stále dostatočne civilný (máme pocit, že sme v spoločnosti inteligentných ľudí, ktorí na nás sympaticky pomrkávajú v situáciách ako zo života), prostredia a scény sú pútavé, občas i milo absurdné... jediná jeho vada je trošku zvláštny strih, keď sa na niekoľkých miestach zdá, že "čosi chýba", muzikálne čísla sú akoby "uťaté" a hudba (aj keď krásna), je akosi nesúrodá, akoby prišla z rôznych iných filmov - chvíľami to vyzerá, že "čosi zahráme a vrátime sa do deja". Pri bohatosti ostatného však táto kozmetická vada nepôsobí až tak neznesiteľne a človek určite neoľutuje, že film videl. Na druhé zhliadnutie dokonca musím skloniť hlavu - hoci nesúrodé a vyčnievajúce, hudobné čísla posúvajú dej dopredu - čo je v dnešných muzikáloch vzácna kvalita.
Were the world mine je šťavnatým žánrovým sústom - v kategórii muzikálu aj rozprávky určite obstojí výborne - a pritom zostáva "štandardným gay filmom": Chlapec na strednej škole trpí na hodinách telocviku, spolužiaci si ho doberajú pretože "asi bude teplý", jeho matka má takisto problém sa s tým vyrovnať ("tu nejde len o Teba..."), nakoniec sa chlapec zamiluje do jedného zo spolužiakov... potiaľ to všetko dobre poznáme zo stoviek iných filmov.
No akonáhle sa zamotáme do rozprávky (motív čarovnej kvetiny sa vkradne do deja nenápadne) a začnú sa diať veci, film stúpa hneď o niekoľko kategórií vyššie. Nijak tomu neškodí komika (ktorej sa v poslednej dobe vo filmoch dosť bojím), pretože je nevtieravá, nevynucuje sa. Fantastická učiteľka, hrdina, ktorý na ceste za "spravodlivou pomstou" postupne zachádza ďalej a ďalej, keď už jeho konanie prestáva byť sympatické, matka, ktorá sa snaží sama uspieť vo svojom živote, ... a samozrejme krásna Shakespeareovská angličtina a jeho klasický príbeh.
Film je krásne natočený, vtipný a magický a pritom stále dostatočne civilný (máme pocit, že sme v spoločnosti inteligentných ľudí, ktorí na nás sympaticky pomrkávajú v situáciách ako zo života), prostredia a scény sú pútavé, občas i milo absurdné... jediná jeho vada je trošku zvláštny strih, keď sa na niekoľkých miestach zdá, že "čosi chýba", muzikálne čísla sú akoby "uťaté" a hudba (aj keď krásna), je akosi nesúrodá, akoby prišla z rôznych iných filmov - chvíľami to vyzerá, že "čosi zahráme a vrátime sa do deja". Pri bohatosti ostatného však táto kozmetická vada nepôsobí až tak neznesiteľne a človek určite neoľutuje, že film videl. Na druhé zhliadnutie dokonca musím skloniť hlavu - hoci nesúrodé a vyčnievajúce, hudobné čísla posúvajú dej dopredu - čo je v dnešných muzikáloch vzácna kvalita.
