Podrobnosti recenze
5.4 8 10Musím priznať, že úvodná premisa (chlapec v zatuchnutom dlhoročnom partnerstve a s malým autistickým synom pocíti vábenie života po stretnutí s tajomným cudzincom - umelcom) nie je nezaujímavá (hoci ani nová), aj keď v celkovom odvare (ťažko povedať čaji) tohto filmu pôsobí skôr vydupaná zo zeme, príliš sofistikovane a umelo.
Ktosi sa pravdepodobne rozhodol "poďme urobiť film o..." a následne sa túto jednovetovú záležitosť podujal čímsi vyplniť (bohužiaľ až na jeden a pol hodiny). Kým čas vypĺňa zábermi na sekvoje, oblaky a trávnaté porasty (aj keď sa opakujú, alebo sú snímané takmer bez invencie), je to fajn, no ten dodatočný pseudodej, pseudoemócie, pseudomotívy... brrr.
Viac než "umelecká" tlmenosť farieb nudí oči, uši pília strašné dialógy, ktoré som s postupom času už len s pobavením sledoval spôsobom: a čo ešte? Daj ešte jeden! Na tom filme nie je skutočné či živé nič. A už vôbec nie povinná "sexuálna scéna", teda podivné uponáhľané trhané kŕčovité imitácie vášne, ktorá vo svojej intenzite nie je ani trochu adekvátna kontextu - a na ktorej som sa pobavene smial. Najlepšie je, keď herci mlčia, nerobia nič, pri troške šťastia je to aspoň pekný pohľad.
Toto je jednoducho vykalkulovaný spotrebný produkt pre intelektualizujúce buzny orientované na rodinné hodnoty a gýčovitú romantiku ako z telenoviel - vďaka čomu sa pravdepodobne považujú za iné, než buzny diskofilky a shoppoholičky... ktoré sú však vo svojej povrchnosti aspoň rýdze a úprimné.
Jediný spôsob ako tento chladný film môže žmýkať emócie, je tuctová krása hercov, ktorá evokuje pomilovateľnosť plyšových zvieratiek s veľkými očami a samozrejme "dramatické" dejové zvraty na konci, ktorý mohol byť vlastne akýkoľvek... ale happyend "umeleckému" filmu predsa nesluší...
Nech je táto kritika varovaním pre každého, kto dostane chuť potešiť sa trochou filmovej romantiky v lone prírody... hľadajte ďalej.