Podrobnosti recenze

Jediné varovanie, ktoré k zhliadnutiu tohto príjemného filmu mám je rok vzniku 1970. Ten predstavuje jeho plus i mínus.

Doba hippies, nových genderových vied a queer teórii: Prirodzenosť a krása nahoty. Kovboji neboli len drsní machisti, ale často žili v homosexuálnych pároch. Americkí indiáni mali svojich "two-spirit" liečiteľov a nerobili toľko cirkusu okolo rovnakopohlavnej blízkosti, ako kresťanskí puritáni. Všetci so všetkými. Žiarlivosť nie je prejavom lásky, ale pocitu "vlastníctva druhého" - ktoré je s láskou v rozpore. Nikto ti nepatrí a ty nepatríš nikomu. Zároveň je v tebe miesto pre lásku nielen k jednému človeku. A nie si povinný milovať jediného človeka celý život. ži otvorene, spoznávaj ľudí, miluj sa s nimi.

Nakoľko od kvetinovej a sexuálnej revolúcie sme sa vrátili výrazne naspäť, tento film sa môže paradoxne zdať ako predbiehajúci dnešnú dobu. Na mňa v niektorých ohľadoch pôsobí (tak ako niekoľko ďalších filmov zo 70. rokov) dospelejšie (menej zakomplexovane), živšie, úprimnejšie a odvážnejšie, než mnoho súčasných diel.

Nielen duchom, ale aj spracovaním patrí Song of the Loon do svojej doby - lyrika, útržkovité dialógy, kvalita obrazu. Svojim spôsobom pripomína ľahký erotický film - v ktorom však na rozdiel od porna ide viac o dej, než o sex - čím sa mu paradoxne darí dosiahnuť podstatne väčšiu erotickosť.

Netreba čakať veľdielo, prevratné odhalenia, ani filozofické debaty (otvorená pansexualita a naturizmus sú samé o sebe dosť), treba ho pozerať tak, ako sa číta báseň, alebo počúva pieseň.