Podrobnosti recenze

Na vlne Hippies, vzbure voči všetkému konzervatívnemu, moralizmu, pohodliu a rozmaznanosti strednej vrstvy, sa skupina priateľov presťahuje na vidiek, kde si na farme usporiadajú komúnu. Ideály sa čoskoro stretnú s každodennou rutinou - návrat k prírode a prirodzenosti nie je vždy príjemný. Nepohodlie, drina a neprítomnosť vymožeností doby - to všetko postupne odvádza jedného po druhom do lona civilizácie. Ostane len malá skupina "pravoverných", akási rodina (v trochu širšom poňatí), ktorej osudy ďalej sledujeme cez niekoľko generácií.


Zaťatosť v radikálnych ideáloch, vzdor či hľadanie stredu medzi extrémnymi spôsobmi života, pochybnosti, otvorená sexualita, striedanie generácií. Deti sa búria proti konzervatívnym malomeštiackým rodičom, ich deti sa zasa búria proti liberalizmu a túžia po pevných pravidlách, živote medzi rovesníkmi uprostred spoločnosti.



Narodených v 68 nie je málo a tvorcovia filmu si vzali naozaj udivujúce sústo. Jednak pracovať s toľkými postavami a v takom časovom rozpätí - a popri tom zároveň spacovávať toľko tém. Nechýba politka (ktorej sa francúzi vo filme neboja), sexualita rôznych odtieňov (od polyamorie bez konceptov vlastníctva a vernosti, po gay práva v dobe s AIDS), klasická dráma - čo všetko prinesie život, generačný portrét netradičnej rodiny. Vtesnať to na plochu filmu je náročná úloha, nevyhneme sa skratkovitosti (ktorej je nám v prípade toľkých zaujímavých motívov ľúto), aj istej miere chaosu a preplnenia (je toho jednoducho veľa).

Niečo naviac, čo zamrzí najviac, je zvláštna schematickosť, akoby sme sledovali osvetový dokument ľavicového hnutia - nič proti názoru ako takému, len podanie mohlo byť aj živšie. Sme vo filme a mali by sme rozprávať filmovým jazykom - používať príbeh, cez ktorý si získame publikum a to so záujmom strávi aj myšlienkové vitamíny - nie ako inštruktážne video s neživotnými karikatúrami - postavami stelesňujúcimi zámer, postoj, čosi čo zapadá do plánu, nie však celistvých viacrozmerných ľudí.