Podrobnosti recenze

Osobne sa čudujem, že niektorí recenzenti sa rovno nezabijú potom, čo zhliadnu niektorý z filmov, ktorý práve hodnotili. Možno sami sebe prekážajú, aby nevideli vec pohodlne a vecne. Ich dôležitosť a nafúkanosť im bráni vidieť veci, aké naozaj sú. Potom si ani nevšimnú, že sa dotkli niečoho zvláštne poetického, krásneho a neobyčajného. Iste o hereckých výkonoch v tomto filme sa dá trošičku polemizovať, ale zhodnotiť ho, akože sa o tom nedá "ani hovořit" je príliš tvrdé. Ak tento film predstavuje začiatok novej vietnamskej kinematografie, za pár rokov budú zbierať najvyššie ocenenia. Zvláštny pohľad veci, kulturalita, jemná a vábna....

Prostitútka sa tu vzoprie svojmu ťažkému čiernemu osudu, chalanisko ukončuje prázdny a nenaplnený partnersky vzťah a vracia sa do rodného mesta, aby tu nastúpil na univerzitu. A mentálne poškodený muž, nebývalým spôsobom u divákov zaujme, je pokorný, mierny, netušene láskavý a milý. Ľudia potrebujú aby sa veci riešili, aby sa dávkovala nádej. Pretože obyčajný život tieto veci AniZaBoha neposkytuje, umenie by ich však poskytovať malo.

Dnešná americká či európska kultúra a umenie majú obrovský a ťažký zadok. Takéto umenie v súčasnej dobe nedokáže potešiť, uvoľniť a už vôbec nie poláskať. Nechcem zase pracovať, chcem sa baviť pozrieť si film, potrebujem načrtnúť cesty slobody lásky a voľnosti. Chcem všetky tie veci, ktoré mi bežný život neponúka. V tomto zmysle ma film Lost in Paradise uspokojil. A to som tým dvom milým chlapcom nemusel ani vtáka vidieť. Ámen.