Podrobnosti recenze

Marco Berger sa znovu chytil "svojej témy". A vôbec sa nehnevám, že sa opakuje. Ten komu sa páčil Plán B si užije Hawaii skoro ako jeho "druhú časť". Iní mladíci, iné prostredie, iná premisa - ale znova je tu vystavaný dej na obyčajnom príbehu zoznámenia. Dvoch k sebe privedie náhoda (alebo podružné zámery), zapozerajú sa do seba, snažia sa rozlúštiť čo to k sebe vlastne cítia a nie a nie nabrať odvahy povedať si to do očí.

V tomto filme si namiesto vzťahových pseudodrám človek vychutná atmosféru, civilitu, citlivú ostýchavosť a ľudskosť. Je to ako by sa namiesto besnej akcie vyvalil na trávnik a nechal sa rozhriať letným slnkom... a trochu sníval. Tým je paradoxne bližšie životu a divákovi-smrteľníkovi. Tomu ako prežívame svoje drámy zamilovania, (zatiaľ) neopätovaných citov, alebo platonicky túžime po svojich hetero kamarátoch. Svojim šikovným spôsobom dekonštruuje zaužívanú schému, strháva z nej nálepky ("gay vzťah", "hetero kamarátstvo") a približuje nám ho ako prehlbovanie sa intimity medzi dvoma nijak nedefinovanými mužmi. Prečo, ako, krok po kroku. Predstavuje nám možnosť vzniknutia citu medzi nimi nie na poli kategórií LGBT folklóru, ale v podobe trpezlivého pozorovania vznikajúcich citov ktoré prechádzajú vo fyzickú príťažlivosť.