Podrobnosti recenze
3.9 5 10
Celkové hodnocení
7.8
Příběh
8.0
Herecké výkony
7.0
Zvuk
8.0
Zpracování
8.0
Z tohto filmu som vôbec nemal zlý dojem. Čakal som ľahkú komédiu, dostal som šťavnatú sondu do života takmer súčasnej gay komunity.
Prvé body má za voľbu témy a prostredia - Burning Man - bizarný, ekologicky uvedomelý, post-moderný, alternatívny, uletený, festival v nevadskej púšti. Unikátna udalosť - jediná svojho druhu a rozmeru na Zemi - niečo ako moderný Woodstock, kde sa stretávajú experimentálne výtvarné umenie, rituál (pálenie veľkej drevenej figuríny ako symbolu toho čoho sa v živote chceme zbaviť), slobodomyseľnosť (buď čím chceš - hoci aj mimozemšťanom), sexualita (akéhokoľvek odtieňa) a iné (napr. drogy ale aj ekologický prístup "čo si prinesieš si aj odnes"). Je radosť, že tu vznikol film - a to hneď s gay tematikou.
Burning man sa pre moderného netradicionalistického mestského človeka stal formou púte (ako univerzálny rituál známy z hocakého náboženstva). Tá, v detailoch všedných každodenných útrap, v očakávaní a stretnutí sa s miestom hlbokého spirituálneho významu, ale aj v celkovom pohľade na jej príbeh vyvoláva vnútorné spytovanie, prehodnocovanie a premenu. Takáto metaforická púť je aj katalyzátorom vzťahov v autobuse plnom buzien - každá s iným nastavením, predsudkami, túžbami, slabosťami, očakávaniami.
Prenesúc sa nad zjednodušenia typu "má ma rád - nemá ma rád", "budeme kamaráti alebo frajeri", "je na sex alebo na vzťah", "je zadaný alebo single", "buď hlboká spiritualita alebo sprostá sexualita" mi dal tento vtipný snímok nakuknúť do dospelého-nedospelého sveta "západných gayov". Tých od nás delí predsa len zopár desaťročí vývoja, ktorý sme akosi preskočili - a nie vždy teda rozumieme "o čom to vlastne točia". Aj vo vulgárnej banalite sa môže skrývať hĺbka - a je na (nedo)vyvinutosti diváka či ju dokáže vidieť. Pre mňa ako človeka žijúceho v malomeštiackej gay komunite východnej Európy bol tento ironický portrét póz a odhaľovania toho čo je pod povrchom vcelku osviežujúci.
Prvé body má za voľbu témy a prostredia - Burning Man - bizarný, ekologicky uvedomelý, post-moderný, alternatívny, uletený, festival v nevadskej púšti. Unikátna udalosť - jediná svojho druhu a rozmeru na Zemi - niečo ako moderný Woodstock, kde sa stretávajú experimentálne výtvarné umenie, rituál (pálenie veľkej drevenej figuríny ako symbolu toho čoho sa v živote chceme zbaviť), slobodomyseľnosť (buď čím chceš - hoci aj mimozemšťanom), sexualita (akéhokoľvek odtieňa) a iné (napr. drogy ale aj ekologický prístup "čo si prinesieš si aj odnes"). Je radosť, že tu vznikol film - a to hneď s gay tematikou.
Burning man sa pre moderného netradicionalistického mestského človeka stal formou púte (ako univerzálny rituál známy z hocakého náboženstva). Tá, v detailoch všedných každodenných útrap, v očakávaní a stretnutí sa s miestom hlbokého spirituálneho významu, ale aj v celkovom pohľade na jej príbeh vyvoláva vnútorné spytovanie, prehodnocovanie a premenu. Takáto metaforická púť je aj katalyzátorom vzťahov v autobuse plnom buzien - každá s iným nastavením, predsudkami, túžbami, slabosťami, očakávaniami.
Prenesúc sa nad zjednodušenia typu "má ma rád - nemá ma rád", "budeme kamaráti alebo frajeri", "je na sex alebo na vzťah", "je zadaný alebo single", "buď hlboká spiritualita alebo sprostá sexualita" mi dal tento vtipný snímok nakuknúť do dospelého-nedospelého sveta "západných gayov". Tých od nás delí predsa len zopár desaťročí vývoja, ktorý sme akosi preskočili - a nie vždy teda rozumieme "o čom to vlastne točia". Aj vo vulgárnej banalite sa môže skrývať hĺbka - a je na (nedo)vyvinutosti diváka či ju dokáže vidieť. Pre mňa ako človeka žijúceho v malomeštiackej gay komunite východnej Európy bol tento ironický portrét póz a odhaľovania toho čo je pod povrchom vcelku osviežujúci.
