Podrobnosti recenze

Prvý plán: Pohľadný nevinný mužný mladík z kasární je uvedený do sveta odlišnej sexuality a zároveň komunity nekonformných kabaretných umelcov.

Druhý plán: Militaristická dikatúra verzus provokatívne umenie balansujúce na hrane znesiteľnosti režimom, ktorý nemá zmysel pre humor. Estetika a bláznivosť vzdorujú poriadku a normalite.

Portugalská aj Brazílska kinematografia je obvykle náročné sústo (spravidla nezvládnem viac než jedno za rok), no Tatuagem je film viacmenej klasický, "filmový" a pozerateľný. Úprimne, kedysi by som mal strach z prostredia, kde sa takmer nikto nesnaží napodobňovať "normálnosť" a "mužnosť" - teda "straight acting". Dnes mu aplaudujem, tak ako nezakríknutej suverenite jednotlivca byť samým sebou, kdekoľvek na škále rodovej identity sa nachádza.

Film ma očaril práve fantastickými kabaretnými (transvestitnými) aranžmá ktoré majú "message" a teda nielen vzdávajú hold miestnym Helčam a Hančam. Škandalózna satira s akou podrezané jazyky vzdorujú militaristickej blbosti ("symbolom demokracie je zadok - lebo ho máme všetci") je rovnako trefná, ako je na mieste bezostyšná nahota a moralizovaním nezviazaná sexualita - ktorou si jednotlivci nárokujú svoje vlastné telo uprostred diciplíny a tradicionalizmu.