Podrobnosti recenze

Podarený austrálsky film, ktorý pravdepodobne naláka nejedného diváka na nádherné atletické tela plavčíkov. Toľko k takzvanej "športovej dráme" - záchranári musia pravidelne trénovať a súťaživosť je tu teda pestovaná - u niektorých z nich vybičovaná až za hranice zdravého rozumu. V skutočnosti je však tréning a pobiehajúce mäso len okrajovou témou, obalom toho čo skúma.

V ďalšom pláne dráma stavia na (priznajme si už trochu otrepanom) zjednodušenom porekadle, že "za najväčším homofóbom sa skrýva najväčšia buzna". Autor tento leitmotív (snáď zámerne) testuje až na limit únosnosti a vedie do takmer antického absurdna. Práve tu sa však skrýva metafora - a tak s tým, že čakáme kedy sa tento archetypálny macho utopí, čakáme že sa utopí celá homofóbia. V celej spoločnosti alebo v ňom samom. Jeho bizarná smrť, tak ako v mytológii, je "koncom jedného spôsobu existencie a začiatkom inej".

Áno, sleduje sa to (jeho vyčíňanie) ťažko, najmä ak s podobným jednaním (možno v menšom) máme svoje osobné skúsenosti. To však neznamená že je to zlý film. To ako svoju nepriznanú lásku hlavný antihrdina premieňa na kryštáľovo čistú nenávisť, ako fyzickú túžbu prevteľuje do nesúdneho násilia - je roztomilo poeticky surreálne. Panika v darkroome, žiarlivosť, pôžitkársky sadistické vyzliekanie svojej obete (ktorého pozadie je jasné už aj heterosexuálnemu kamarátovi) sa môžu s trochou nadsázky javiť komicky.

Ono, to že je tento film barokovo prepísknutým portrétom absurdnosti homofóbie ešte stále nemení nič na tom, že sa s ňou musíme nejako vysporiadať. Vybabrať s ňou a prežiť ju. Presne tak ako nájsť spôsob ako stráviť tento film.

Popri homofóbii je naviac aj zaujímavým podobenstvom o človeku, ktorý sám seba vníma ako stroj na podávanie výkonu. Svaly ktoré si takmer nie sú vedomé seba sama, svojej duše. Mimo akúkoľvek estetiku (neexistuje koncept "som pekný"), zamlčaná zraniteľnosť a potlačená citlivosť, beštialita - za ktorou ale stále tušíme zabudnutú ľudskosť. Mašina na výkon, ktorá (vďaka formovaniu spoločnosťou) žije len pre to aby vyhrávala a dostávala medaily a bola oslavovaná a bola prvá, a zadupala konkurenciu do zeme (alebo ju zahrabala do piesku). "Kto je najlepší? Ja som najlepší!" Absurdnosť a temná strana súťaživosti je niečo, s čím si aj mnohé športuchtivé buzny potrebujú vstúpiť do svedomia. Je toto to, čo chceš v sebe - a v druhých svojou spoluúčasťou - pestovať? Tento bezcitný buldog je svojim spôsobom nepríjemne povedomým zrkadlom našich zvláštnych snov o sexi mužnosti.