Podrobnosti recenze

Pre thajské filmy obvykle človek potrebuje svojskú slinu, podobne ako na špecifické chute ich kuchyne. Obvykle sú neznesiteľne predramatizované (Bangkok Love Story), neznesiteľne afektované (Iron Ladies) alebo totálny úlet (Sud Pralad). Príjemne ma prekvapilo, že pod taktovkou zahraničného štábu vznikol dospelý a konzistentný tvar, ktorý možno sledovať kdekoľvek za hranicami JV ázie.

Je osviežujúce, že gay postava nie je ústredným trpiteľom deja, ale nie je to ani okrajový multikultúrny štek v rámci politickej korektnosti. Starší gay brat tam je, je na svojom mieste, je prijatý, hrá podstatnú úlohu ktorá sa sústredí na neho ako na človeka a nie na jeho teplé utrpenie, nie je z neho žiaden svätec (má svojej chyby) ani mučeník (fackovaný osudom). Je to suverénna samostatná postava, ktorej sexualita nie je taktne zamlčaná ale nehrá ani ústrednú rolu. Asimilacionisti - bod naviac. Tí ktorí sú zaťažení na mužnosť a normálnosť a obyčajnosť - tri body naviac.

Tí, ktorí si chcú pozrieť zaujímavý exotický a pritom hocikomu-blízky film ako sondu do kažodenného života chudobnejšej thajskej rodiny a zároveň žasnúť nad bizarnými rituálmi miestnej spoločnosti (armádna lotéria) pri tomto počine myslím neoľutujú. Kamera je pekná, herectvo príjemne civilné, príbeh má hlavu aj pätu.