Enter Achilles (1996)

Najznámejší, najdiváckejší a asi najvydarenenjší tanečný film svetoznámej formácie DV8 prostredníctvom pohybových prvkov súčasného tanca skúma pojem mužnosti. Hoci jazyk filmového tanca nie je väčšine ľudí blízky, môžem sa zaručiť, že v tomto prípade nebude problém s tým "ako to chápať". Napriek tomu, že vznikol v polovici deväťdesiatych rokoch, ostáva stále akútne aktuálny. Nejedná sa o artistné veľké umenie, ale veľmi presné, výstižné a vyčerpávajúce podobenstvo o mužskom svete. Jeho zhliadnutie, aj keď sa doň treba mierne nakopnúť, určite bude zážitkom.

A teraz k jazyku súčasného tanca. Hoci nie som expertom v oblasti, môžem povedať toľko, že tanec označovaný ako "súčasný" sa líši od tanca "vrtivého" ako ho poznáme z ľudoviek, alebo "hromadných" choreografií vo videoklipoch či v muzikáloch. Prelom nastal kdesi medzi Alexandrovou technikou ľahkého a efektívneho používania tela a modernými postupami Isadory Duncan. Súčasný tanec viac pripomína "obyčajné pohyby" - občas je to chôdza, občas prudké pokrútenie tela, niekedy aj nehybnosť - alebo nemé hranie, pantomímu. Nejedná sa o pohyb symetrický či "krútivý", no napriek tomu, alebo práve preto sa javí ako ladný. Vyjadrujú sa ním často abstraktné pojmy ako priestor, čas, jeho rôzne plynutie, emocionálne stavy. Táto umelecká forma ostro kontrastuje s umelými pohybmi ako ich predvádzajú bežní javiskoví tanečníci, ľudové tradície, hviezdičky v hudobných klipoch alebo diskotékoví roboti. Umelé pohybové gestá verzus prirodzený pohyb - to je jedná z častých tém súčasného tanca.

Dej sa odohráva v krčme, akomsi archetypálnom spodobení drsného mužského sveta, bez zvedavých pohľadov žien. Na prvý pohľad sa zdá, že tu sú chlapi sami sebou, sú "chlapskí", na nič sa nehrajú... a predsa: Pozorné oko odhalí celú komplikovanú pavučinu umelosti, strojenosti, komplexov a neúprimnosti.

Machovská široká chôdza, mechanické prirážanie pri sexe, chlapský prístup k ženám ako ku gumovým Ančiam, chlapské potľapkávanie ako normované vyjadrenie blízkosti namiesto vyjadrovania a zdieľania pocitov, nezdravé a v istom pohľade smiešne absurdné pohyby v posilňovniach, podivná estetika športu, detinské vyvádzanie - všetko dôverne známe črty "mužného" správania. Naproti tomu kontrast estetiky ľahkých pohybov, zdravého a aefektívneho používania tela, bytie bez kŕčovitosti, masiek a zbytočných gest. Hoci by sa neraz našla vôľa robiť veci inak, byť nežnejší, citlivejší, uvoľnenejší - póza často víťazí  - i zo strachu pred postojom rovesníkov. Odvážnejšie pohlavie má najväčší problém práve s odvahou - byť samým sebou.

Zo všetkých najviac ma upútala scéna s futbalovou loptou. Všimnite si bežné panákovské chlaské pohyby, kopanie a poskakovanie - a naproti tomu nádherná tanečná choreografia... ktorá predstavuje predsavuje výzvu: "skúsiš to inak?" ... ale čo na to kamaráti?

Téma mužnosti, rozobraná na kosť, sa dosiaľ kinematografii vyhýba, len tu a tam je slabo naznačená. Možno sa čakalo práve na súčasný tanec, ktorý má vynikajúce prostriedky na jej široké preskúmanie. Tak výstižný a nesmierne dôležitý film, dôležitý pre heterosexuálov ako i pre teplého diváka, len tak ľahko neuvidíte - nemožno si ho nechať ujsť.

Kto si k tomuto filmu nájde, cestu, odporúčam ďalšie z 5 dosiaľ natočených filmov skupiny DV8 (náročnejší čiernobiely "Dead Dreams of Monochrome Men" - sa priamo zaoberá rôznymi postavičkami v teplom polosvete), prípade živé predstavenia maďarského choreografa Pála Frenáka, ktoré sú lákavé pre oko teplého publika a zároveň mu blízke aj tematicky.