- Filmy
- Filmobanka
- Fogo-Fátuo / Will-o'-the-Wisp / Bludička (2022)
Fogo-Fátuo / Will-o'-the-Wisp / Bludička (2022)
Základní informace o filmu
Sekce a rozdělení filmů
Dodatečné informace o filmu
Takmer muzikálová, mierne sci-fi, mierne politická ale hlavne bizarná fantázia. Alfredo je mladý princ v monarchistickom Portugalsku budúcnosti, ktorého rodina neustále hrá akési usporiadane predstavenie pre oči verejnosti. Jeho sen o tom stať sa hasičom a prispieť niečim užitočným - sa stretne s nepochopením rodičov i výsmechom ľudí. No v profesii svojho srdca možno nájde nielen poslanie, ale aj erotiku, lásku i vôľu zmeniť usporiadanie vecí.
Uživatelské recenze
Výborná parodie, která si prostřednictvím ireálného příběhu utahuje z tradičních pilířů evropského společenství – především z vážené královské rodiny, jejíž pád je, zdá se, pro mnohé nepředstavitelný. Film, třebaže v nadsázce, upozorňuje ovšem také na nejrůznější formy diskriminace a nerovnosti napříč genderovými či etnickými skupinami lidí. Zároveň je to film, který si na nic nehraje. Je vtipný, uvolněný, rozdováděný a v jeho roztančených rytmech brzy najde zalíbení téměř každý. A na André Cabrala je prostě skvostný pokoukání ;)
(#Mezipatra2022)
Keďže sa najmä Ornitológ stretol so zvláštným záujmom (podľa mňa nezaslúženým) gay publika - zlomyseľne odporúčam nechať sa zvábiť sexi Bombeiros/požiarnikmi, ktorí sa producírujú v šatni v jockstrapoch a len tak z kratochvíle predvádzajú nahé inscenácie klasických obrazov, prípadne tancujú v zbrojnici v muzikálových aranžmá.
To som popísal asi najsilnejšie pasáže uprostred filmu. Ten sa však začína v roku 2069 (! :D ), keď kráľ/prezident Alfredo zomiera, sterilnej miestnosti v ktorej sa trochu otravne hrá vnuk (?). Príbeh je vlastne spomienkou na jeho detstvo a neskôr mladosť, keď sa ako bezradný a nešikovný ale mladícky zapálený princ na truc prihlási k hasičom - kde vzplanie celkom šťavnatá ebony&ivory aféra s kolegom Alfonsom.
Prvá časť filmu je veľmi rozvláčna a pôsobí ako dokonalá vzorka charakteristickej črty portugalského filmu - roztekanosť, vyumelkovanosť, pózovitosť, nejasný pokus o politické či poetické narážky, všetko a zároveň nič. Dokonalý materiál pre sviatočného filmového diváka, ktorý si chce navrávať, že vidí niečo sofistikované, intelektuálne alebo mystické - len preto že úplne nechápe.
Šalát... Teatrálne rodinné obedy a večere, ktoré ako telenovelu sleduje celá krajina. Ekologický komentár na tému globálneho otepľovaia. Deti spievajúce ekologicky-angažovanú pesničku (v mierne budovateľskom duchu) o stromoch. Požiarnicka rozcvička. Podivné spory monarchistov a republikánov. Vzájomná masturbácia v zhorenom lese, so šteklivo rasovými komentármi. Pohreb, na ktorom tradične ohovárajú zbožné tetušky - ale v latexových religióznych kostýmoch! Človek by sa tomu aj zasmial, ale všetko je to tak sucho a strnulo prednesené, odrecitované, nasilu - že tomu jednoducho chýba trocha klasického timingu. Dej, spád, ukotvenie. Komu také k filmu netreba, možno si jeho surreálno užije.
Aj keď divák prijme bizarnú absurdnú hru, vlečie sa v neprimeranom tempe, s dramaturgiou ochotníckeho divadla a lacným vizuálom. Zámer? Nutnosť?