Goodbye Seventies (2020)

Štylizáciou zaujímavá pocta pionierom gay porno produkcie z 1970. rokov. Vizuál i narácia sa snaží evokovať dobové farby, materiály, formáty - no nemusí byť až tak príťažlivá pre priemerného diváka. To čo pôsobí ako hravé retro v niektorých scénach sa v 90minútovke stáva únavné a ťažko pozerateľné. Čo sa týka deja a postáv, pôsobí film mierne plocho, akoby bez dramatického oblúka a emocionálneho rozmeru.

"Zlatý vek porna" bolo obdobie rokov 1969-1984 (po Kvetinovej revolúcii, Stonewalle, uvoľnení sexuálnych mravov a cenzúry), keď novopovolené zobrazovanie sexuálneho aktu získalo pozornosť mainstreamových kritikov aj umelcov (napr. A. Warhol). Gay porno začalo vznikať "na kolene" v amatérskych podmienkách, mnohé legendárne "diela" sú dnes zberateľskými kúskami. Neskôr zroztopašený svet zasiahla epidémia HIV, ale aj nástup videokamier v 80. rokoch ktoré porno posunuli znova na nízkorozpočtovú úroveň.

Ako dobový fenomén si určite zaslúži poctu (Boogie Nights), možno dokumentárne spracovanie (Gay Sex in the 70s - čo to načrtáva). No po tom všetkom čo sme už dnes v stovkách gay filmov videli, tento má akosi príliš ploché až naivné postavy. Okrajovo sa dotkne témy drôg a HIV, aj významných udalostí (požiar kúpeľov), no necítiť tu silnejšie prepojenie, empatiu skrz solídne vystavanú emocionálnu drámu, príbeh, romancu - alebo niečo, čo by v divákovi zanechalo nejakú pachuť. Celok vyznieva skôr ako séria scénok, v sitcomovskom podaní.

Kamera, poloamatérskosť, aj "spôsob erotiky" - evokujú pekne dobu a žáner, no zdá sa že akosi samoúčelne, bez hlbšej koncepcie. Je to "umelecké" až miestami umelé. V istých momentoch si človek povie "cool" - je predsa éra retro-módy keď nad všetkým vintage hipsterčíme - ale presne tak aj cítime akúsi fejkovosť pod štylizovaným povrchom. Hranie sa na dobový film. Chýbala mi v tom hĺbka, viacrozmerné postavy, zaangažovanosť, solídnejší príbeh.

Vo výsledku nie je jasné, či sledujeme vážny alebo ľahký film, ani nakoľko je úmyselne surový vizuál (napodobňujúci Super 8, ale aj typickú disko estetiku 70. rokov) "poctou" a nakoľko z núdze cnosť. Na kraťas by to bolo zaujímavé, na celovečerný film žiaľ až tak nevydá.

Tod Verrow, stejně jako jeho hlavní hrdina Bradford, je filmový nadšenec, učící se řemeslu za pochodu. Krok po kroku, často se stagnací. Ale radost z tvorby mu nelze upřít. I pocit sounáležitosti uvnitř partičky podobných nadšenců.