Grosse Freiheit / Great Freedom / Velká svoboda (2021)

Mě se film velice líbil. Zpočátku mi trošku vadilo to přehazování v čase, ale postupně jsem si zvykl a dávalo to smysl. Herectví Franze (Hanz) a Georga (Viktor) bylo dokonalé, především Franz se obnažil herecky až na kost, na dřeň (teď to nemyslím tak, že nahý musel roztáhnout zadek dozorci k nahlédnutí nebo že přeblafl v okýnku Georgovu chloubu) a vůbec se nedivím, že získal za svůj herecký výkon tolik palem vítězství a nominací na filmových festivalech po celém světě. Zpracování bylo též úžasné, úplně mě to pohltilo, cítil jsem pot, špínu i zápach vězeňských kobek, dopracované do detailu (např. i zašpiněné nehty). Mé top hodnocení není ovlivněno ani tím, že film samotný vč. jeho tvůrců a herců získal 42 vítězství a 46 nominací rovněž po celém světě, hodnotil bych stejně, i kdyby film neměl ocenění žádné. Vnímám to i jako takové pokračování zde uvedeného a mezi všemi filmy zde nejvýše hodnoceného snímku Paragraph 175. Emocionálně silně-smutný prožitek vč. samotného závěru. Pánové Rogowski a Friedrich, smekám před vámi ....

Dobre zachytená snímka, zrejme tak nejak to bolo, určite má ešte kopu žijúcich svedkov tých dní. Herecké výkony hlavných predstaviteľov sú super. Koniec ma neprekvapil, po spoločnom prežití xx rokov vo väzení jeden z dôvodu, že je gay a druhý za... Pozrite si snímku, nebudem prezrádzať. Jednoducho, jasne zachytené prežívanie a udalosti, skôr ako osobný príbeh resp. dva a dokument v jednom, bez zbytočnej brutality. To vedia však najlepšie vypovedať tí, ktorí to zažili na vlastnej koži.

Výpověď o jednom dluhu společnosti vůči menšině ve 2. pol. 20. stol. Velmi dobře zahrané, zpracování trochu slabší. Vadily mi ty chaotické časové skoky, nevím, proč to nebylo kontinuální. Smutné, avšak poučné, zejména pro mladší generaci.

Grosse Freiheit je typickým zástupcem kategorie snímků snažících se divákovi přinést výpověď o dané době. V tomto případě o perzekuci homosexuálů od konce 2. světové války po rok 1969. Děj sleduje příběh opakovaně vězněného Hanse Hoffmana, ztvárněného výborným Franzem Rogowskim a jeho spoluvězněm Viktorem, který se stává jedinou lidskou konstantou během jeho tří pobytů za mřížemi. Venkovní svět se mění, ale život uvnitř vězení plyne mimo realitu za zdmi věznice a prolínání třech časových rovin mi přišlo tedy zbytečné. Závěr je bohužel typický pro dlouho vězněné, kteří se nedokáží sžít s nabytou svobodou.

Solídne filmársky odvedený a kvalitne zahraný film so silným podprahovým odkazom na tému, ktorá zatiaľ nezaslúžene nezískala veľa pozornosti - osudy ľudí ktorí boli podľa nemeckého paragrafu 175 (ešte z čias cisárstva) uväznení za homosexuálne aktivity. Obzvlášť v kontexte po 2. svetovej vojne, keď sa homosexuáli preživší koncentračné tábory znova ocitli vo väzeniach nových Nemeckých republík, ktoré "degenerátmi" opovrhovali len o málo menej ako nacisti. Nesmierna krivda pokračovala, tak ako odveká nedôvera väčšinovej spoločnosti voči sexuálnym menšinám.

Snímok je koncipovaný ako typický príbeh z väzenského prostredia, akých sme si (aj v kvalitných) verziách užili dosť. Tento sa odohráva v mierne náhodných preskokoch v troch časových pásmach - tesne po vojne, v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch - keď sa Hans opätovne ocitá v celách i na samotkách väznice. Sledujeme jeho zvláštny, sprvu nepriateľský a neskôr takmer ochranársky vzťah k hetero spoluväzňovi Viktorovi, ale aj pokusy o romance s mladšími milencami. Napriek iným tváram a občasným renováciam priestorov, čo pretrváva je napätá atmosféra medzi väzňami, absurdné pokusy o blízkosť, aj brutále (neraz až zarážajúco) správanie sa dozorcov a systému samotného.

To čo som nazval "príbehom" by sa dalo považovať za miernu slabinu snímku - akoby chcel evokovať uviaznutosť uväznených tým, že sa baží v repetitívnych situáciách, dosť voľnom asociatívnom prepletaní dejových pásiem, ktoré nie vždy slúži budovaniu dramatického oblúka. Skôr sa jedná o pokračujúce nešťastie, marazmus, na ktorý si hlavný hrdina v podstate zvykol, len je iným spôsobom otrlý. To podmieňuje jeho zdanlivú zmierenosť so situáciou, húževnatosť a až inštinktívnu trúfalosť, no predsa mi tu chýbalo čosi ako vývoj a emocionálna katarzia na záver.

Koniec dokonca prichádza o pár minút neskôr než by musel (ironické scény s mrežami v darkroomoch v novo-legalizovaných gay podnikoch, kráčanie do tmy - by boli krásne filmovo-otvoreným ukončením, ak tu už nie je nič čo by slúžilo ako vrchol) ale tvorcovia nám ešte musia naservírovať prídavok na tému "ako po toľkom čase a bezprávi žiť na slobode?" - v snahe dodať filmu ešte o čosi viac "múdra" a komplexnosti ... no môhli sa o to snažiť radšej v jeho priebehu.

Oceňujem voľbu neokukaných hercov ktorí nie sú "pohľadní" v prvom pláne, skôr zaujímaví - výzorom i prejavom, možno i trošku neautenticky použitými dialektami.

Vo výslednej pachuti - ide o celkom intenzívny ale stále znesiteľný snímok (s čímsi ako láskavosťou či nádejou na pozadí), ktorý teplého diváka nepríjemne zamrazí: bezmocnosťou jednotlivca vydaného na nemilosť netolerantnej spoločnosti, pokračovaním predsudkov naprieč dramatickými zlomami dejinných epoch. "Oni ťa tí heteráci aj tak nikdy nebudú mať radi." Hoci nie každý bude súhlasiť, ako lekcia do života mi to príde cenné a občas aj vhodné na pripomenutie.