[H3O]mens (2015)

"[H3O] MENS je akýmsi bočným výhonkom z predošlej tvorby zoskupenia Cia. 4 para Nada, pôsobiaceho v Ribeirão Preto. Režisér vychádza z knihy "Sociálna konštrukcia bytia mužom a ženou" od Anailde Almeida - ktorú neinterpretuje doslova, bola preň skôr impulzom na spracovanie témy. Jeho cieľom nie je dať jednoznačnú odpoveď na to čo je to byť mužom (na úkor žien), alebo čo je vo svojej podstate mužnosť a mužné, zoskupenie chce preskúmať svet ktorý sa postupne otvára ľuďom ktorí si sami definujú spôsob a zmysel života. Zároveň svet kde je menej a menej času skúmať svoje sny, túžby a náklonnosti. Aj mužnosť a ženskosť ako také prechádzajú zrýchľujúcimi sa premenami a je teda nutné hľadať nový konsenzus."

Paralela doslovnej nahoty a metaforického obnaženia individuálnych aj kolektívnych definícií mužnosti - je prvoplánovo zrejmá. Pravdepodobne bude - spolu s veľmi príjemnou (miestami až nadbytočnou a trochu popisnou) hudbou - tým úvodným impulzom prečo si toto predstavenie súčasného tance (či všeobecne "performanciu") pozrieť. Predstavenie je na svoj žáner relatívne zrozumiteľné a odľahčené humorom (niekedy až povážlivo ľudovým).

Sledujeme (s iróniou) chlapov dôležito dumajúcich pri pive a cíge v bare, eroticky sa sprchujúcich, cvičiacich v posilke a pumpujúcich telo, zápasiacich, doťahujúcich sa, rozoberáme tému vlastného telesného obrazu (výsmech, sebavedomie, ponižovanie), možnosti a neprístojnosti rôznych typov dotyku a kontaktu medzi chlapmi, či aj to prečo mužskú nahotu/krásu/erotiku v komerčnom svete musíme prezentovať ako "smiešnu, veselú, zábavnú" - len tak je akosi prekúsnuteľná. Mužné pózy, správna chôdza, napínanie svalov, pod tým zraniteľnosť, skrývaná prirodzenosť a vo výsledku absurdnosť toho všetkého čo robíme aby sme pôsobili dosť mužne, aby nás (predovšetkým ostatní muži) akceptovali ako mužných.

Ako je v súčasnom tanci zvykom - dotykov, telesných interakcií, experimentov, ktoré medzi "heterákmi" len tak nevidíme - je tu požehnane - no všetko je to vec interpretácie. Niekdy aj bežné mužské činnosti, hry, či súboje pôsobia "inak" ak sú obnažené na kožu. Tu a tam odkaz na zženštilosť, aj keď skôr v takej mainstreamovej "veselej" podobe odkazujúcej na Hollywood prvej polovice 20. storočia. Na druhej strane, bohužiaľ chápanie a hranie mužnosti medzi "bežnými ľuďmi" je stále často zarážajúco tradičné, postavené na klišé, ak nie prehistorické - takže mi tieto odkazy až tak nevadili, predstavenie ich svojim spôsobom pranieruje.

Pošťuchnutí na gay publikum je v tomto tvorivom počine dostatok, no verím že aj samotná téma - rozpitvávanie mužnosti a celospoločenského divadla "hrania chlapa" "správania sa ako chlap" (napríklad klišé na spôsob: chlap je silný, nepopisujeme ho ako "pekného") - je práve našej komunite blízka.