Locating Silver Lake (2018)

Hoci je to film s gay obsahom naozaj sotva na 10%, som veľmi rád že som ho videl, zostal mi v hlave a spravil mi náladu na niekoľko dní. A to je pritom skôr ľahko post-komerčným dielkom bez zásadnejších ambícií. No uchopenie dôverne známych tém a zvratov je na viacerých miestach osviežujúco neopozerané. Naviac, so skvelým vizuálom a zaujímavou atmosférou ktoré ho posúvajú do sympaticky nadpriemernej ligy.

1. Josh Peck ako Daniel. Presnejšie postava sama - už dávno, ak vôbec niekedy, som nevidel vyobrazeného takého príjemného dobráka do morku kostí - napriek (a možno vďaka) svojej vlastnej traume. Do konca filmu som tŕpol či to nepraskne - a skryte mu fandil. Ako postava ma zahrial na duši - rád by som takých ľudí stretol v realite. O to viac, že je naozaj na pohľad sympatický, no nie modelový spôsobom - bodík naviac. Je jedno že je heterák - to je ten typ do ktorého sa da vžiť a súcitiť s ním bez ohľadu na sexualitu (a možno i na pohlavie).

2. Komplexná zápletka - motív s kopačkami od priateľky, skúšaním šťastia v LA (no bez naivného gýču, a ak áno, náležite rozobratým), podivným ubytovaním u "latino gangsta", zrelou ženou a deťmi zo susedstva, no a samozrejme spočiatku "cool" vyzerajúcou skupinou nekonformných intelektuálskych vymetačov barov. To všetko zaujímavo prepletené.

Ďalšie body záujmu tak trochu prezrádzajú zásadné zvraty v poslednej tretine filmu, takže vopred varujem pred spoilermi :)

3. Gay ako negatívna postava nebolo pre mňa hetero klišé. Môhlo by byť, ale to je ľahko rozlíšiť. Daniel je naozaj otvorený človek, ktorý sa snaží byť priateľský ku každému a nevidíme ho nikoho prvoplánovo súdiť. Je v podstate ideálnym liberálnym heterákom "na kamošenie". A práve v tomto pohľade je zaujímavé, akým spôsobom tu účinkuje tá hlavná z G/L postáv (je ich tu viacero) - Seth. Síce očakávame klasickú zápletku o tom ako enfant terrible nalomí plachého ťuťmáka... ale nie, celé sa to zvrtne inak. Chlapci "kritici", ono je práve znakom ozaj liberálnej a progresívnej spoločnosti, keď budú môcž teplí/černosi/židia byť AJ negatívnymi postavmi - bez toho aby mali tvorcovia homofóbny zámer. Tento film nebol natočený vo východnej Európe pre východnú Európu - kde by sme sa na takýto rozvrh postáv pozerali možno s podozrením.

4. Konečne raz vidím zápletku, kde tí excitovaní pôžitkárski "umelci" , ktorí vo veršoch midžujú na "priemerných ľudí" - sú obnažení aj vo vlastnej prázdnote, povýšeneckosti, manipulátorstve. Chcú byť iní, chcú byť cool, chcú byť slobodní - ale tvoria pritom veľmi kruto neslobodnú dynamiku.
Zatiaľ čo z na pohľad nesympatických latino gangsta sa vykľuje celkom zaujímavo ľudsky motivovaná skupina. Tu je ten obrat opačným smerom, ale znova prekvapivo proti prvému dojmu a bežným očakávaniam.

5. Pomrkávanie realitou: Spisovateľ ktorý všetkým hovorí že by chcel písať, ale nič ešte nenapísal. Road trip do mesta snov, ale bez priateľky a bez nálady. Nájdenie super nových priateľov, ktorí sa z ničoho nič začnú chovať chladno. Shortbusoví hedonisti ktorí sa zvhrnú na sektársky kult. "Tupý gangster" z ktorého sa vykľuje inteligentná vnímavá bytosť. A obzvlášť sympatické narážky na nedospelosť a nezrelosť - ktorú postavy nielen prejavujú, ale aj diskutujú.

6. Film niekoľko krát vťahuje diváka do pomerne nepohodlných situácií/prostredí (v ktorých by sme sa radšej neocitli) ... a v zaujímavom kontraste nás nimi prevedie so zraniteľne naivne priateľkou postavou.

7. A hoci je Silver Lake čoby kameňom dohodil od Hollywoodu, tvorca nás vôbec netlačí do happyendu ani v jednej z očakávaných možných romantických kombinácií. Každý musí na sebe ešte zamakať. Namiesto k "zaslúženej láske" dej smeruje k osobnej slobode, v jej rôznych podobách.

Je to zvláštny film, ktorý vzdáva hold zlatému hollywoodskemu štandardu: príbeh o rozprávačoch príbehov - ale so sympaticky nehollywoodskymi zvratmi. Na malý zabudnutý filmík slušné.

Své reakce začíná na IMDB řada pisatelů sdělením, na kterém festivalu Locating Silver Lake viděli - a opravdu, tento indie projekt je typickým dílkem pro festivalové publikum. Uživatele běžných distribučních kanálů nejspíš zanechá chladnými.

Na to, aby mohl nově či lépe něco sdělit k docela frekventovanému tématu lidí, kteří nedokáží poskytnut jiným štěstí, protože sami je v sobě nemají, by režisér a scénárista Eric Bilitch asi potřeboval sám mít víc odžito. Místo toho v závěru dovedl příběh do bizarních až drastických konců, které ze všeho nejvíc vypovídají o jeho bezradnosti. Bezradnost ukazuje i to, že až příliš mnoho důležitého, co má být sděleno filmovou řečí, je sděleno jen verbálně, v dialozích, a i ty jsou na řadě míst neumělé, poskládané z předlouhých proslovů mluvčích. O trapnosti berličky v podobě epizody v kasinu nemá ani cenu se zmiňovat, stejně jako o nejapném pokusu o kerouacovskou paralelu.

Gay linii představuje postava, která je nejvíce negativní či nejvíce vyosená ze všech. Zženštilý gay Seth a lidé kolem něj jsou stavěni do ostrého kontrastu se světem "prostých, obyčejných lidí" kolem Josého: další laciné klišé, ovšem nápaditosti této Bilitchovy obratně kamuflované homofobní narážky musí zatleskat každý nepřítel homosexuálů. Pobaví výstižné zobrazení skutečnosti, že na příjemné vstřícné mladíky se vášnivě lepí hysterky, pseudointelektuálky, dámy za zenitem a vykolejenci, jenže to je moc málo k tomu, aby divák od filmu odcházel s pocitem, že svých 110 minut strávil dobře.

Stejně jako dlouhé zástupy lidí před, tak i po Danielovi, toužil i on po prosazení se v městě s obrovskou konkurencí - LA. Cestou se na něho usmálo štěstí a tak si mohl dovolit ihned pronajmout polovinu domku pro rozjímání nad ukončeným vztahem, čekání na políbení múzou a později i na poznávání nových lidí. S některými ho pojila současnost. S jinými minulost. Zatímco současní přátelé bojovali se svými těžkými osudy, ti z minulosti v doprovodu několika stejně smýšlejícími, kráčeli k "bazénovému rituálu". Během filmu Daniel dospěl a v závěru dokázal učinit zásadní, pro mě trochu překvapivá, rozhodnutí.