LUZ (2020)

Jeden ze zástupců snímků zdánlivě o ničem, který svým pozvolným pronikáním pod pevnou slupku pomalu odhaloval měkké jádro a dokázal upoutat mou pozornost až do gradující závěrečné pasáže. V tomto případě nešlo ani tak o náhražkové homosexuální chování, ale o potlačovanou homosexualitu vlivem zažitých stereotypů o latino chlapech a sžívání se s novou rolí.

Celkom príjemné prekvapenie so solídnym vizuálom ktorý nie je zbytočne ľúbivý, ani zbytočne mučivý; dobre vystavaná dráma, dokonca s dvoma odlišne ladenými "dejstvami". To prvé je polosurový-polocitlivý náčrt väzenského života (snahy o trochu zmysluplnosti existencie ak nie i trochu nehy) - ktorý ma prekvapil (vystrašil) pomerne súčasnou/uveriteľnou atmosférou, ale ešte viac asi tým, že keď som po 10 minútach išiel rezignovnať "toto bude jeden z tých škaredých ťažkých filmov bahniacich sa v utrpení" - dostal som niečo sympaticky iné! Druhé dejstvo sa odohráva v civilnom svete, do ktorého sa bývalí väzni snažia nejako dôstojne vrátiť a možno aj rozlúštiť, čo to tam za mrežami vlastne načali.

Priznám sa že ma film až do samého konca držal v napätí - "a teraz sa niečo strašne zlé stane" - no v celku a vo výsledku pôsobí pomerne ľudsky a zvláštne optimisticky. Možno sme už "vychovaní" (fimovým) životom čakať samé katastrofy. ;) Film ma zaujal zvláštnym rozporom kvalít - na jednej strane narušuje pravidlá a očakávané "momenty", na druhej strane je jasné že je "ušitý" pre gay obecenstvo. Nečakaná romanca medzi "heterákmi", ktorá prerastie v niečo viac však nepôsobí príliš vycucane z prsta, ani presladene. Celý ten konštrukt možnosti nehy (možno vynútenej špecifickým prostredím) medzi "obyčajnými chlapmi" ktorí majú/mali priateľky, ktorá však pootvorí dvere možnosti pre pokračovanie (bisexuálny potenciál) - pôsobí relatívne uveriteľne. V podobe ponaučenia: "Dať váhu tomu ako toho človeka poznáš, ako ti je sympatický, ako mu dôveruješ, ako ho máš rad - pred tým než ako sa definuje čo sa týka pohlavia, rodu, alebo orientácie."

Rôzne flashbacky na rodinné väzby a minulosť príbeh skôr obohacujú. Aj keď by sa tu dalo kde-čo vytknúť - nejaké tie umelejšie pôsobiace scény sa tu nájdu - neznehodnocuje to príbeh celkovo.

Film toho ponačína veľa a pestro - nie že by všetko rozpitval až na kosť - alkoholizmus, spirituálna očista od zlého zážitku, aféra s transženou, mafia, nepočujúca dcéra ... aspoň nepôsobí tak plocho a okukane. I žánrovo je menej zaraditeľný (čo v tomto prípade vnímam skôr ako plus) - trochu väzenskej drámy, trochu romance, trochu civility, trochu rodinnej telenovely, trochu gangsterky. Klasické pravidlo: veľa nečakať - a byť možno milo prekvapený. Mne sa páčili netuctové tváre (jeden zjavný fešák, druhému treba "prísť na chuť"), latino prostredie (ešte stále podreprezentované v americkom filme) a obzvlášť scéna kde Carlosova mama vysvetľuje Rubenovi čo je to mačizmus a povrchne-dfinovaná mužnosť. Tohoto by som si prosil vo filmoch oveľa viac, oveľa častejšie.

Niterný film a dvou "vězních", kteří si postupně budovali mezi sebou jistý "vztah", aby potom v civilu nastalo hledání a závěr s překvapením. Solidně vystavěný snímek dle mě mírně nadprůměrný ve všech oblastech hodnocení. Ernesto Reyes byl pro mě nosným a sympatickým hercem jedné z hlavních postav - Rubena. Celkově spokojenost i se závěrem, který jsem původně očekával jiný ...

Celkem v pohodě film na odpoledne. Oceňuju, že tvůrci nešli do nějakých psycho exrtémů, moc mi ale nepřirostl k srdci Jesse Tayeh.