Tehran: City of Love / Teherán, město lásky (2018)

Príjemné prekvapenie z naozaj neočakávaného kúta planéty. Hoci v kontexte svetovej kinematografie možno ide o obyčajný film o rôznych podobách neopätovanej alebo neúspešnej lásky - v každom prípde solídne vystavaný a zahraný - na realitu Iránu je to stále značne odvážny až drzý počin. Obzvlášť keď sa jedná o gay tematiku.

Gay príbeh zaberá len jeden z troch voľne prepletených príbehov - dosluhujúci kulturista a trenér Hessam sa zapozerá do svojho nového zverenca Arshiu. Tvorcovia si nedovolili ísť explicitne ďalej, ale spôsobom podania je zasvätenému divákovi jasné, koľká bije - najmä pri scénach telesnej blízkosti počas cvičenia/merania. Hoci tu nie sú možné banálne elementy známe zo súčasných "západných" gay filmov: priamy nepodmienený dotyk, bozk či nahota (tá je tu ironicky v zopár scénach podaná ako "dať si dole tričko" - čo je už v tejto kultúre a kinematografii na hrane), režisér vie ako narábať s náznakmi. Civilné scény sú teda univerzálne - veľmi ľahko preložiteľné aj do každodennej skúsenosti nášho diváctva.

A práve v preložiteľnosti - povedomosti situácií - tkvie sila tohto filmu. Hoci isté elementy iránskeho života sa nám môžu zdať absurdné, samotná túžba, city, sklamanie, aj ich prejavovanie sa v dôverene známich momentoch sa dajú veľmi ľahko zdieľat, chápať a spolu-účastniť. Či už ide o napätie medzi autenticitou a hraním rolí, náhle ukončenie vzťahu, zranenia ktoré to prináša. Vo výsledku mi to v mnohom pripomínalo scény z vlastného života.

Na iránsky film je to mimochodom vizuálne veľmi pozerateľné, voľba hercov hercov zaujímavá - či už ide o starnúceho Hessama, pohľadného Arshiu, ale v role z pohrebov na svadby sa rekvalifikujúceho speváka sa napr. predstaví umelec Mehdi Saki zo skupiny Kamakán. Nakukneme do zákulisia mešity, zakázaných svadieb s oboma pohlaviami, aj do tradičných historických perzských "posilňovní" tzv. Zúrcháne.