The Power of the Dog / Síla psa (2021)

Rozhodně mě to nezasáhlo na první dobrou a kdybych film hodnotil bezprostředně po zhlédnutí, tak příběh ohodnotím maximálně průměrem.
Minimálně nad koncem filmu jsem nechápavě kroutil hlavou, ale s odstupem je lepší a lepší a určitě si ho pustím znovu.
Koncem října 2021 vyjde v češtině kniha Tomase Savage, podle které byl film natočený.

Neobvyklé uchopenie westernu s nadpriemerne pôsobiacou produkciou, nesmierne pútavými vizuálmi a štylizáciou Divokého Západu, slušnými hereckými výkonmi ... ale dosť deravým scenárom a veľmi pochybným zmyslom existencie. Znovu ma utvrdil v presvedčení o rozpoznateľnosti "netflixovských fimov": formálne konkurujú oskarovej hollywoodskej produkcii, no v hĺbke z nich dýcha prázdno, jendorozmernosť až amatérčina. Nepopierateľná technická zručnosť nadšencov najlepšej kinematografie ... ktorým ale chýba rafinovanosť, cit, alebo niečo zásadné čo by chceli povedať. Vedia ako, ale nevedia čo.

Tento film žne úspechy medzi väčšinou kritikov ešte pred oficiálnymi premiérami - aj keď sa mi zdá že skôr z akejsi didaktickej predvídateľnosti, lebo pritakáva postmodernému tematickému "slovníku" istého typu angažovaného liberálneho publika (bez humoru, nadhľadu či balansu). Laických divákov rozdelil na dva extrémne tábory. Nadšenci si pochvaľujú atmosféru, kameru, meditatívnosť, ale aj ako skvele portrétuje toxickú maskulinutu Phila. Odporcovia vyzerajú byť typické nedorobeno-mužské produkty toxickej maskulinity, pre ktorých sú westerny o drsných tvrdých chlapoch ktorí veľa nerozprávajú, čakajú prestrelky nie emócie, a tento film sa im tak zdá bezprízorne pomalý.

Vizuálne je to naozaj podarený kúsok tohto roka. Nemám nič proti pozvoľnému plynutiu deja, kresleniu atmosféry miesta a času (Montanu 1920 rokov evokovali na Novom Zélande prvotriedne), ani proti stavaniu westernového žánru na ruby (ženskými očami, vo forme melodrámy). Veľakrát sa bude porovnávať s podobne pomalým (a gay-related) Brokeback Mountain... no aspoň umne vystavaná romanca, emocionálne iskrenie kohokoľvek s kýmkoľvek tu chýba. Jane Campion je talentovaná a ocenená režisérka (napr. povestné Piano ktoré v podstatne menšom formáte rozpovedalo silnejší a konzistentnejší príbeh). No porovnať krehkú ale zároveň vnútorne odhodlanú a nekompromisnú hlavnú hrdinku Piana s tým čo Kirsten Dunst stvárňuje v Psovi jednoducho nejde.

V Sile Psa (aj napriek citátu z Biblie, nevidím ako titul súvisí s obsahom) začneme s kovbojmi odchovanými drsným polovojenským mužským prostredím. Destilát tohto svojského sveta Phila (arogantného, hulvátskeho, detinského, zlomyseľného mača, ktorý je v partii predmetom až infantilne načrtnutého kultu) necháme kontrastovať najprv s elegantným gentle-man-ským bratom Georgom, potom krehkou majiteľkou hostinca Rose a s jej ešte krehkejším (vytočeným) dospievajúcim synom Petrom. Horiace papierové ružičky ... Fajn, necháme ich nenávidieť sa a postupne sa zbližovať - tak ako sa od podobných príbehov očakáva?

Nie. A tu prichádza na rad scenár. Polovicu filmu portrétuje ráz krajinky a nechá stupňovať Philov sadizmus a mačizmus. Vzápätí sek - z nepochopiteľných príčin sa Phil rozhodne mentorovať Peta. Kde je akýsi vývoj, dospenie do toho? Nula. Možno to urobí trochu na truc Rose, s ktorou ale očividne ani nemá chuť bojovať, nie je preň parťáčkou, je to úbohá netalentovaná troska, ktorá prepadáva alkoholu a až chorobne incestnej naviazanosti na Petra, dramaticky krčí tvár, pobehuje ako zmyslov zbavená - a stane sa karikatúrou svojej nejapnosti. No jej histéria nezrkadlí Phila, akosi sa nechce veriť že sa takto spustila len kvôli nemu. Peter sa nijak osobnostne nemení, stále je toporný, umelý, zjemnelý - a aj keď rád vidím medziľahlé osobnosti (a sexuality) a netlieskam straight-actingu, Peter je vykreslený ako dosť protivne nesympatická točena akoby transplantovaná zo súčasnosti na Divoký Západ kde pôsobí akosi "out of place". Pritom Phil - odporný ako je, pôsobí zároveň prirodzene, chlap ktorý rád rozpráva priamočiaro (scéna kde mu George ide naznačiť aby sa umyl), tiež trochu nepochopený umelec, ktorý má hudobný talent a zdá sa že aj vysokú školu. Prečo sa stal kovbojom? Utiekol z moralizmom zviazaného mesta do slobodnejšej divočiny? A práve tieto kontrasty na pozadí by sa patrilo viac rozobrať. Tu bol nevyužitý potenciál.

Záverečný zvrat filmu - možno docvakne divákovi až neskôr z rôznych indícií - je však znova akoby z iného príbehu, neladí s predošlým vývojom deja a postáv, nepochopiteľne zamrazí. Načo to zbližovanie z prostredného dejstva - ak sa ukáže že sme na konci zasa vo východzej premise. Z mača (s príbehom!) sa vyvinie komplexný charakter, z krehkej žienky nesympatická troska ktorá sa len bezmocne motá vo vlastnej bezprízornosti, z mladej točeny zasa ešte bezcitnejšie monštrum než jeho antagonista. Prečo? Načo? Šlo tu snáď o zrkadlenie - "prežije bezcitnejší" - nebodaj o trpkú iróniu? Žiaľ, táto sofistikovanosť sa mi tu nechce veriť. Nie je to tak chytré ako si mnohí intelektuáli budú navrávať. Je to deravé, bez opory v deji či charakterizácii postáv.

Gay motívy sú tu extrémne až takmer na úrovni čítankovej karikatúry, akosi neživotné: toxický alfa-samec ktorý ponižuje všetko "teplé" okolo seba (sotva uveriť jeho inej sexualite) a potom vyumelkovaný chodiaci vešiak ktorý zdá sa nič necíti, len prežíva a pitvá a slovami Phila: "gúli na všetko veľkými očami". No v kontexte príbehu sa mi zdajú takmer zbytočné. "Objav" v polovici akoby vôbec nič nezmenil, akoby k týmto postavám a tomuto príbehu nepasoval, je tam len ako "niečo pekné pre teplé publikum".

Tento film mi nenechal dobrý pocit ani nič intenzívne na jazyku. Zbytočne dlhá cesta nikam, s neprirodzenými dejovými zvratmi, nepochopiteľnými zmenami správania postáv, skokmi bez potrebného vývoja. Hoci toxickú maskulinitu, ktorej klišé sú práve drsní city-neprejavujúci kovboji po vzore westernov a Johna Wayna, treba rozoberať a pranierovať - tu sa mi absurdne zdá, že vo výsledku mi je najsympatickejšia postava ktorá ju stelesňuje.

Pomalu plynoucí děj dává vyniknout výborným hereckým výkonům a vzájemné interakci mezi jednotlivými postavami. V druhé polovině nastává zlom bez zřetelných důvodů. Zatímco Peterův postoj lze s mírnou dávkou důvtipu v závěru pochopit, tak v případě Phila se naskýtá několik možností. Právě ona nejednoznačnost je největší slabinou snímku.

Potenciál to mělo, ale bohužel zůstal trestuhodně nevyužitý. Osobně bych mnohem raději začínal až druhou polovinou filmu (příjezdem syna na ranč) a dál rozvíjel vzájemné city. Takhle si po pár hodinách vybavím jen herecky výborného Benedicta Cumberbatche (a jeho full frontal), notně odkvétající krásu stárnoucí Kirsten Dunst a zklamání nad tím, že jsem místo zakázaného vztahu stárnoucího rančera a mladičkého syna švagrové dostal "jen" kvalitní a pomalé melodrama s náznaky...