The Queen of Ireland (2015)

V povestne katolickom a konzervatívnom Írsku, kde ešte len pred pár rokmi zavreli posledné domy Márie Magdalény pre "padlé" ženy (natočilo sa na tú tému niekoľko ocenených filmov) - v roku 2015 v referende krajina hlasovala za alebo proti rovnosti manželstva pre hetero aj LGBT ľudí. Napriek ľudskoprávnym pochybám nad tým či má verejnosť o ľudských právach vôbec hlasovať - väčšina občanov našťastie vyjadrila súhlas - a referendum bolo nakoniec dôvodom na veľké oslavy, keďže LGBT práva získali široký mandát verejnosti, nielen dobre-mieniacich úradníkov. Žiadne "registrované partnerstvá"! Úplná rovnosť. Írsko sa prejavilo ako moderná európska krajina.

V celej afére sa zhodou okolností stala ústrednou postavou Panti Bliss, drag queen ktorá si nezvykla brať servítky pred ústa, no napriek tomu dokázala zrozumiteľnú priamosť zladiť s distingovanou eleganciou aj zmyslom pre nadsázku. Kľúčovým momentom sa pritom stal jej "noble call" ("ušľachtilý apel" - divadelná tradícia) - v ktorom v krátkosti ale s famózne nadávkovaným humorom a pravdivosťou popísala veci ako sú. Nejedno teplé oko sa v tom spoznalo a zaslzilo. Tento apel obletel svet a "olajkovali" ho mnohé celebrity od Stephena Frya po Madonnu.

(S titulkami sa dá celý 10-minútový noble call pozrieť tu: youtube.com/watch?v=WXayhUzWnl0)

Toto je dokument zo života Panti (Rory O'Neill) a jej/jeho najbližších (rodičov, partnerov, sestier v dragu), ktorý prepletá osobný príbeh priamočiareho provokatéra s celonárodnou drámou, ktorá vyústila do famózneho konca. Kto vraví, že happy-endy sa dejú len v romantickej fikcii?

Je inšpirujúce a zároveň i deprimujúce porovnávať príbeh konzervatívnej krajiny ktorá sa prejavila ako LGBT-friendly nielen vďaka ambicióznym politikom, ale so širokou podporou bežných občanov... s východnou Európou. Írsko má samozrejme výhodu, že vďake svojej pohnutej histórii je priamo namočené v anglofónnej kultúre, v ktorej je diskurz ohľadom sexuálnych menšín už v mnohých aspektoch všeobecne ďaleko, nie sú teda izolovaní do svojej národno/jazykovo/kultúrno/tradičnej bublinky. Dosť veľa vypovie pohľad na Roryho, ako sa sám v civile účastní kampane, od domu z domu - a ako slušne/civilizovane sú tam ľudia zvyknutí komunikovať, argumentovať, reagovať.

A veľmi vtipné paralely si našinec nájde aj pri pohľade na svetoznámu drag-queen ktorá vymetala bary v Tokyu, ako s nervozitou prináša svoju farebnú nablýskanú nadnesenú show do rodného mestečka - a snaží sa prispôsobiť tón/humor miestnej citlivosti svojich rodákov. Je to skoro stretnutie 3. druhu (napadá ma Priscilla v buran-bare) a zároveň tak nejak rodinný happening s priateľskou atmosférou.

Len by som tomuto unikátnemu úkazu doprial ešte trošičku profesionálnejší, konzistentnejší, pútavejší, načasovanejší a vypointovanejší dokument - aký by si určite zaslúžil.