Two Brothers (2001)

Na to že tento čiernobiely film natočil jeden režisér s jedným kameramenom, dvoma hudobníkmi a štyrmi hercami - celkom solídny výsledok, ktorý úprimnosťou/uveriteľnosťou prekoná nejednu nákladnejšiu a farebnejšiu produkciu. Neviem či je to Kanadou, ale jednotlivé motívy mi prišli prekvapujúco neokukané a akosi "dospelejšie". No tvorca si bol zároveň vedomý koľko má obsahu a film zbytočne nenaťahoval nad hodinu dĺžky.

Gay brat prichádza do veľkomesta za svojim hetro bratom po smrti ich matky. Hetero brat ušiel z rodinnej farmy a od dvoch veľmi náročných rodičov (násilnícky otec, submisívne rezignovaná matka) omnoho skôr, no stále si nesie traumu a odmieta sa na tú tému zhovárať. Mladší gay brat celú skúsenosť poňal akosi "chápavejšie". Gay, popri svojom prvom vzťahu s chalanom, sa zblíži aj s partnerkou svojho brata - stanú sa z nich dôverní kamaráti. Nedoriešené rodinné záležitosti však vybublú na povrch a kolobeh násilia sa znova zopakuje.

Na to aké témy si film berie na mušku - nepôsobí ani pri č-b formáte neznesiteľne ponuro. Milo ma prekvapil heterákov veľmi dospelý samozrejmý postoj k identite svojho brata. Ten sa však sám má čo učiť ohľadom rešpektu a citlivosti - viď jeho hysterické reakcie voči HIV+ ľuďom. Žiaľ, niektoré dialógy dosť napodobňujú klišé ("fag-hag", "ideme do gay baru", "drámy gay vzťahu"), čo trochu utlmilo inak celkom dospelý dojem z filmu.

Vzrušení z nového prostředí, komplikované vztahy mezi bratry, širokou škálu citů...od lásky až k žárlivosti...se snažil autor vměstnat do hodinového černobílého snímku. Zůstaly ve mně smíšené pocity.