Recenzi napsal/a DongHwa
Au tak toto bolí, sakra. Chcelo by to ešte pár minút naviac, lebo či je to koniec niečoho alebo si to ešte vyjasnia je len medzi nimi. Áno z kopy takýchto nedorozumení vznikajú vo vzťahoch trhliny a ako ich dvojica dokáže vyriešiť je už len a len na nich. Fajn načrtnuté presne zo života, tak sa často deje v rôznych vzťahoch. Viete, čo sa mi páčilo? Tá drevená vyrezávaná lampa resp. svietidlo, do ktorej sa v minulosti dávali sviečky, teraz tam bola žiarovka. No na vzťahy si treba riadne posvietiť a možno z rôznych uhľov by človek vedel nájsť riešenia....
Snímka, od ktorej by ste po prvých minútach čakali niečo iné, vás ak ostanete pohltí, dá vám zabrať, budete priťahovaný ako múra k svetlu (viete o čom hovorím)... alebo to nebudete schopný pozerať. Prekvapivé, šokujúce, perfektne zahrané - skôr riadne psycho ako komédia. Najviac herecky "do tela" dostal Barry Keoghan, pri ktorom často tápete či je v niečom sympatický (posledné variácie - kto by to povedal celkom fajn telo a tanečné kreácie plné ľahkosti) alebo je vám nesympatický. Je ako chameleón a v istej obyčajnosti nájdete iskru. Vývin deja vás môže prekvapiť. Dumala som, kto hral matku pohľadného a...
Trojka je zvláštne číslo, ktoré zamieša karty. (Môže ísť napr. aj o počet súrodencov alebo počet zvieracích súputníkov). Späť k filmu, hlavná dvojica ma oslovila. Sjors si zažil v živote dobrodružstvá a túži skôr po niečom trvalejšom, ustálenejšom a jeho priateľ Pepijn sa po celý čas vzťahu teší, ako budú spolu cestovať... do toho nová tvár a relatívny pokoj je narušení. Popasovala sa s témou trojica hercov celkom presvedčivo. Fajn snímka.
Drsno v niečom krásna snímka.
Najsympatickejší a najzrelejší z hercov mi prišiel Adrian Gonzalez (Raul) i jeho rola. Uznávam, že na role vybrali fajn hercov, ktorým to koho stvárňovali celkom sedelo. Často som vnímala, akoby sa nevypovedané dialógy odohrávali pod povrchom a s filmom som spokojná, bol kapánek dlhší, ale doladený peknou hudbou. Apropo nevraví sa, že do tej istej rieky dva krát nevstúpiš? Táto snímka to v niečom veru potvrdzuje.
Nádherný príbeh a veta, ktorá vo mne rezonuje "Někdy můžeš objevit tajemství vesmíru v něčí ruce." Krásny Max Pelayo (Ari), ktorému rola sadla, ako ušitá na mieru spolu s príjemným Reese Gonzales (Dante). Verím, že obaja nám svoj talent ešte ukážu. Táto snímka sa podarila a sympatická dvojica priateľov od začiatku do konca krásne ladila i napriek odluke, kde ich "pokope" držali listy. Podpora oboch rodín, rodičov je až neskutočná, keby tak viacero dvojíc malo také "požehnanie". Pekná snímka, ku ktorej sa s radosťou po čase vrátim a samozrejme fajn hudobný podmaz. Dýchnuť nádej nie je na škodu, vítam takéto...
Chcelo by to druhú sériu. Seriál si ma podmanil hudbou a hudobná skupina Cocktail spravila k tejto sérií excelentný soundtrack. Nonkul Chanon Santinatornkul (Jom)- videla som ho na iných fotkách a je to fešák, čo v tejto sérií zaniká, tu je čarovnejší skôr Bright Rapheephong Thapsuwan (Yai). Zaujali ma aj James a Ming. K téme filmu, ktorá je nezvyčajná, pomalšia, viac vrstevná tak poklonu si zaslúžia viacerí herci za to, že sa svojich svojich rolí zhostili naplno, a ak sem tam pominieme tú mimiku u Joma (byť však v jeho koži a zažiť to, čo on, no neviem, ako by...
Má v sebe všetko humor, trápnosť, vážnosť a aj keď je to staršia snímka, ktorú som už videla, pozrela som si ju s nadhľadom a humorom. Top scéna "šmýkačka" v kuchyni a ten rozkošný prirodzený smiech a uvoľnenie, tak to sa hercom vážne vydarilo. Odporúčam na odľahčenie mrknúť si. 🙂 Najkrajšie na tom je, že napriek rozdielnosti a všelijakým potýčkam dokážu "členovia rodiny" v rozhodujúcich chvíľach držať za jeden povraz. Pestrosť pováh a životných skúseností napokon utuží a navracia všetkých k sebe - spolu.
Ozaj sympatickí herci až som sa divila, že si "mohli" dať pusu, nakoľko vieme ako sú cenzurované filmy z týchto krajín. Hudba príjemne doladila dej, ktorý snáď už časom nebude tak bežný - odmietavý postoj rodiny a nalinkované predstavy, vedúce k tomu, že to niekto nezvláda a chce siahnuť na svoj život i keď potom slová, že chce byť s tým druhým mi prídu trochu protirečivé. Obaja protagonisti zahrali tieto role pekne.
Zabavila som sa a herec David Rott je vážne sympaťák. 🙂 Super, keď sa niekto len tak nevzdá a hľadá možnosti ako ďalej. Maximilian Brückner, čím dlhšie sa na neho pozeráte, tak si ho obľúbite. Pekný film na oddych.
Dojemné a jemne spracované. Je i v dnešnej dobe toľko bôľnych osudov? Myslím, že je. Stáť po boku človeka, napriek vlastnej bolesti... Oslovili ma Yoon Ho (Ren) a Seol (Hong Seung Hee).
Ľudia žijúci v krajinách, ktoré sú tu spomínané a do ktorých je dej zasadený, budú vedieť, čo snímka chcela ukázať. "Nikto by nemal byť nútený sa stratiť! Mohol si to byť ty!" Dej bol sem tam zdĺhavejší a chce to bdelosť sledovania, aby ste sa nestratili nakoľko sa tam prelína časová linka. Hlavné postavy ma oslovili a najmä zasnený Wan-Sorn (Ud Awat Ratanapintha) mi dokázal vyčariť popri ťažšom deji úsmev na perách (na streche počas zvárania jeho pohľad na oblohu a voľnosť lietajúcich vtákov... pri úteku - kúpanie sa v jazierku). Tieto krásne chvíle rozjasnili dej a...
V tejto snímke ma zabolelo srdce a úplne dostala pasáž bez slov s nádherným čínskym hudobným doprovodom - skladba Trail of the Angels. Krásne zahrané emócie. Slzy v očiach, stisnutie srdca, ostrihanie vlasov, túžba byť s milovaným a prejaviť navonok, čo cítim, koniec školy a výhľad radostný či smutný do ďalších dní? Spoločných či oddelených? Veľa z nás si to prešlo, koniec niečoho a začiatok niečoho iného (škola, priateľstvá, práca... V krátkosti a výstižne to nájdete tu.
それは金色です (Sore wa kin'irodesu) - je to zlaté. Pozrela som to na jeden šup. V niečom na zamyslenie, pekné pasáže a hlavný protagonista Uesugi Shuhei (Koki) mi v tejto roli sedel. 🙂
Nie vždy všetko ide podľa našich predstáv, v krátkosti ukázané v tejto snímke. Z tejto trojice mi sedel najviac Lorenzo.
Kuroba Mario je k zulíbaní, sympatický japonský herec a rola Momoseho mu sadla aj so sluchátkami na ušiach a drsnou hudbou, ktorú počúval. Jemnejšieho a roztomilého Yashira vierohodne zahral Yokota Ryugi. Momose si dokázal priznať a vidieť koho chce a šiel priamo za cieľom, zatiaľ, čo neistý Yashira sa snažil utekať a schovať pred sebou a všetku podivnosť a inakosť zo začiatku hádzal na Momoseho. Riadny emočný guláš a veru nie je ľahké chovať sa a ukázať vo svetle a svete tak, ako na tom naozaj sme. V snímke sa im to podarilo. Pekné japonské dielko.
Ak sa dokážete prebrodiť cez prvé scény a dáte príbehu šancu na rozvinutie sa, tak vás môže osloviť. Na jednej strane odpadky, špina, hádky a hneď vedľa uzriete kvet, krásu. Súdržnosť otca a synov, ktorí ten jemný rozvíjajúci sa kvet - Maxima (Nathan Lopez) - chránia a starajú sa oň. Svet očami dospievajúceho dieťaťa, hry, zaľúbenosť ukryté za závojom jemnej duše, ktorá odkrýva závoj drsného života. Možno jednoducho no priam dýchajúc človečinou zachytila táto snímka ukážku života, kde sa občas javí, že niet východiska a potom zase rozprestriete krídla a letíte ďalej. Všetko z pohľadu 12.ročného mladého človiečika. Dostávalo ma...
Za pár minút chaos nad chaos, ktorý herci zahrali bravúrne. Sa musím zasmiať s tým, že dik toto by som zažiť veľmi nechcela. Fajn krátka snímka. 🙂
Fajn herecky stvárnené - či žiť podľa toho, ako sa vnímam alebo podľa škatuliek okolia, resp. škatuliek kam "sa schovám". Môžete aplikovať na rôzne aspekty osobného života. Podarilo sa im zachytiť pointu.
Zo začiatku, kým človek pochopí o čo ide, trochu chaotický nášľap, ale čím ďalej lepšie a lepšie. Emóciami nadupaná snímka, a to doslovne, ako sa vraví "talianska rodina", hlučnejšia. Odporúčam, je to v niečom nezvyčajné a poučné, poučné, ako pravdivo vytiahnuť a vyjadriť svoje najhlbšie zranenia, mať možnosť byť s blízkymi a dokázať povedať si "svoj" kus pravdy od srdca do očí. Veru hustá snímka. Oslovila ma a herecké stvárnenie taktiež.
