Dear Freddy (2017)

Existovaly osobnosti, které svým vystupováním dokázaly prozářit okolí a nabídnout únik před každodenní realitou (nejen) v těžkých dobách. Fredy Hirsch k nim bezesporu patřil a tento solidně zpracovaný dokument jistě přispěl k uchování jeho odkazu snad i pro příští generace.

Celkom zaujímavo spracovaný dokument, ktorý ťahá predovšetkým unikátna osobnosť, o ktorej je reč. Rozprávajúce hlavy pamätníkov a dobové fotografie ozvláštňujú podarené ilustračné animácie niektorých pasáží, takže aj vizuálne je na čo pozerať. Akurátne trvanie aj tempo rozprávania. Napriek zrejmému smerovaniu do temnejších a temnejších kútov/momentov krátkych a neslávnych dejín Ríše sa podarilo udržať aj akýsi optimizmus výpovedí (napriek okolnostiam), ktoré odzrkadľujú Fredyho neutíchajúcu činorodosť.

Takmer sa nechce veriť, že tak fascinujúca osobnosť žila a málokto o nej kedy počul. Žeby orientácia? Pritom i samotní Fredyho žiaci - tu ako pamätníci - unisono poznamenávajú, že jeho sexualita bola viacmenej verejne známa a väčšina ľudí ju brala ako samozrejmosť (plus mínus celková etrémna situácia). Hovoríme tak o človeku, ktorého spoločenská úloha a postavenie prežiarila iné aspekty jeho života, ktoré by z neho inak urobili psanca. Bol to gay ktorý dokázal organizovať športovo/kultúrny život židovských obcí a komunity v čase mieru ale aj počas a uprostred masového vraždenia... jednoducho sa urobil jej stredobodom, orientácia/neorientácia. Dokázal však ťažiť aj zo "sesterstva" - keď sa mu ľúbostné pletky s Nemcami (ktorí by ho ako tiež-homosexuáli sotva udali) stali zdrojom cenných informácií - čo zaujímavo rozširuje obvyklý obraz gayov-židov ako dvojitých vyvrheľov nenávidených všetkými.

Napriek tomu že dokument je v podstate vyladenou spomienkou/oslavou človeka, o ktorom nemá kto povedať čo negatívne ... páčili sa mi momenty kde preživší poznamenajú aj zvláštne črty Fredyho osobnosti - jednak že to bol povahou "echt židovský Nemec" (čo sa týka jazyka, zmyslu pre poriadok, disciplínu, jeho celkového hrdého vystupovania, ale i neprítomnosti strachu pri jednaní z očí do očí s nacistami - čo bol pravdepodobne dôvod jeho unikátneho postavenia a rešpektu ktorý voči nemu mali, aj možnosti ktoré pre neho a ostatných z toho plynuli) - ale tiež že to bol človek ktorý "žil" telovýchovou/športom a teda nebol (jemne povedané) žiaden sofistikovaný intelektuál. Na dnešné pomery klasický "gym bunny" alebo "profi športovec" - no on svoj talent ako (trochu posadnutý) tréner takpovediac rozdával. Aj v doménach kde nadanie nemal, bol aspoň životaschopným organizátorom - ktorý bol všade prítomný, do všetkého sa angažoval, nakopol kultúrnu/vzdelávaciu aktivitu - teda vedel dať dokopy správnych ľudí tam kde ich bolo treba. Či v rodnom Aachen, Prahe, Brne, Terezínskom ghette alebo v koncentračnom tábore Auschwitz. Jeho práca s deťmi (takmer ako nezlomný stroj) mala unikátne rozmery a dopad - čo je fascinujúci kontrast s tými, ktorí aj dnes motajú homosexualitu s populistickou pedofilnou hystériou. Láskavý rešpekt ktorý k nemu pamätníci prejavujú - by mohla závidieť nejedna dnešná gay televízna celebrita.