Devil's Path (2018)

Nie som fanúšikom žánrových filmov (obzvlášť thrillerov a hororov) no napriek tomu tento by som odporučil. Ústredným motívom je replika: "mám menej strach z prírody než z ľudí". Dvoch chlapov na obľúbenom cruisingu (kde zmizlo už zopár ľudí) naháňajú húževnatí homofóbovia. Vyzerá, že väčšiu šancu majú ak zájdu hlbšie do divočiny... čo však keď príde noc? No aj medzi situáciou spriahnutými štvancami prebieha veľmi podobná dynamika: ako medzi pavúkom a trepotajúcou sa muškou.

V prvom rade sa mi páčila napínavo vystavaná dráma, kde nikto nie je tým kým sa zdá (a nemyslím to len ako typickú klišé frázu). Práve (ne)sympatia "na prvý pohľad" u väčšiny postáv je tu kľúčovým elementom hry. No veď len pre pokus: "škaredý chladnokrvný podivín" verzus "normálny postupne-stále-viac-vydesený sympaťák" - komu by ste fandili a koho by ste sa báli? Určite? :) Celkom rafinovaná lekcia pre divákov o klame dojmov. Aj teplí majú sami-sebe čo povedať o predsudkoch!

Hoci môže odrádzať bizarne komorný nádych filmu (celý sa odohráva v kopcovitom lesoparku - ktorý pôsobí stiesňujúco a monotónne) - vizuálne napriek tomu film vyzerá dobre a rafinovane/zlomyseľne spája krásu prírodných zákutí s pocitom ohrozenia a neustálym napätím. Má primerané tempo, aj s malými zdrojmi buduje silnú atmosféru, postavy šikovne rozohrali svoje tajomstvá ktoré len zdráhavo odhaľujú.

Hoci film zmysluplne pracuje s prirodzenými zvukmi - šum, šuťanie, praskanie, ozveny - a našťastie sa vyhýba typickým žánrovým "baf" momentom ... iritovalo ma použitie strašne tuctového kvílivo-hororového podmazu, ktorý často zbytočne dramatizuje a napína tam kde to vôbec nebolo treba.

Pokud by Matthew Montgomery neměl ambici natočit film, mohl vzniknout po sestříhání docela zajímavý dokument.