Podrobnosti recenze

Vianoce 1986, Chile, dusné leto v jednom z posledných rokov Pinochetovej neoliberálnej vojenskej diktatúry. Dynamický pop 80. rokov kontrastuje s nehybnosťou: sezóny, zelenej vody nikdy nečisteného bazéna, potlačenej sexuálnej túžby, rodinnej konštelácie i politickej reality za plotom. Retro šortky viac odhaľujú než skrývajú, atmosféra je nasiaknutá erotikou. Matka a jej dvaja adolescentní synovia bez otca odohrávajú zabehané dialógy - hrajú sa na rodinu a nikto z nich tomu neverí. Starší, rozjímavejší, je pre ňu menším sklamaním. Mladší, ukecaný a nenechavý, fanúšik brakovej i náročnej literatúry ako obvykle otravuje. Konieckoncov jej na nervy lezú obaja. Všetci zapíjajú zatuchnutosť ich životov vínom, vodkou i tradičným nápojom Cola de Mono.

A z toho celého sa vyvinie double erotický triller, trochu pocta brakovému hororovému filmu či literatúre. To druhé ma až tak nezaujalo, no beriem to ako pomrkávanie fanúšika žánru na fanúšikov žánru. Napriek bizarnej forme, dusivá a zároveň hravá atmosféra príbehu ma držala od začiatku do konca - a to nemôžem povedať o veľa snímkoch. Zvláštnym spôsobom kombinuje lacné až gýčové s veľmi profesionálnym spracovaním. Našiel som veľa toho s čím sa stotožniť: smutný coming out, naivný cruising, obeť násilia, zúfalstvo a samota v ktorej ho prežíva jeden brat ... a to sa bizarne prelína s nespútanou sexuálnou životaschopnosťou druhého.

Prvá časť filmu by ustála sama o sebe, druhá ju zvláštnym spôsobom dovysvetľuje - a ako celok je to celkom zaujímavé. Aj drobný detail: Máme tu herecké duo bratov, pričom herec ktorý hrá staršieho brata neskôr hrá dospelého mladšieho. Osobne ma práve Cristóbal zaujal o čosi viac - tak jeho mladý Vincente s nevinne psími očami, ako aj o čosi ukľudnenejší dospelý Borja.

Ako pozitívum, okrem milého hudobného podmazu a nenápadných ale povedomo tristných epizódiek gay života s ktorými sa dá ľahko identifikovať, hodnotím uchopenie sexuality bez hanby, možno za hranicou bežného, ale aj s ľudskou a povedomou pachuťou. Sála z každého póru, možno ako kontrapunkt k represívnej a aj násilnej politickej situácii za plotom, o ktorej nie je síce ani zmienka, ale mikrodráma postáv ju metaforicky a ironicky načrtáva.

Aj keď sa to nemusí na prvý pohľad zdať, tento film mi prišiel osviežujúco inovatívny.