Podrobnosti recenze
8.8 14 10
Celkové hodnocení
6.0
Příběh
5.0
Herecké výkony
6.0
Zvuk
7.0
Zpracování
6.0
Nie. Nezaujalo.
Trochu váham aké dať hodnotenie - ono to nie je vyslovene zlý alebo profesionálne nepodarený film, ale vedel by som doporučiť toľko iných namiesto neho. Prišlo mi, že Ozon musel "zasa niečo natočiť" - a práve dočítal knihu ktorá ho neviem-čím zaujala. Snáď si pochutí niekto kto je vyslovane namotaný na "jeho štýl". (Veď aj ja mám svojich obľúbencov.)
Pozerám že tak ako sa "intelektuálsky" chodilo "na umelecké filmy" kedysi "na Felliniho" alebo "na Almodóvara", dnes sa chodí (aj) "na Ozona". A stále do Benátok, Cannes či do Varov. :) Ale to že to natočilo známe meno ešte nie je zárukou úspechu. Ozonova filmografia je kvalitatívne veľmi kolísavá. Cnie sa mi za Dans La Maison (ktoré plne a vyťažilo svoje pravidlá hry, fascinovalo ma od začiatku do konca a zanechalo ma v úžase), trpko-melancholickým 5x2, či aspoň za hravou prácou s gýčom ako bolo 8 Žien či sarkastický Sitcom. '85 budem radiť k tým zabudnuteľným kúskom v jeho filmografii, ako Bazén.
Ja viem že práca s "retro" je aktuálna hipsterská móda, nevadí mi to per se, ale nech je tam nejaká pridaná hodnota prosím. Vtip alebo reflexia ktorá vzniká vďaka súčasnému odstupu, niečo "čo alebo ako sa vtedy nedalo/nesmelo/nemohlo natočiť" (Les Temoins), nové súvislosti alebo vhľad (Die Leben der Anderen), pútavá epická dráma (Deutschland 83+86+89), ľudská sila (Plaire, Aimer et courir vite), hlboký ľudský rozmer (Call Me By Your Name). Nestačí len poobliekať hercov do súdobých kostýmov, namixovať obľúbený výber vtedajšej hudby - a tešiť sa z toho "ako dobre to vystihol". V '85 som nenašiel pridanú hodnotu - nie je to nijak hlboký potrét situácie gayov tej doby (sorry: v dekáde Thatcherove/Raegana, AIDS, ...?), ani sa nijak sofistikovane nehrá so svojou dobou alebo témou. Problémy s rodičmi, comming out, prvá láska - nič čo by sme nevideli v stovkách gay filmov - možno i v menej schematickej/odvarenej podobe. Dokonca ani ako ľahká teenagerská letná romanca ma to nechytilo za srdce.
Réžia nie je zlá, ani ničím invenčná. Dokonca mám pocit že tak trochu vykradol/recykloval svoju vlastnú hru na "drámu literatúry" z Dans la Maison (kde na nej stál celý film), no tu len na doplnenie aby to nebola totálna nuda. Jediné čo ma mohlo zaujímať v '85 je "čo to vlastne ten chalan vyparatil". (Nechcem prezrádzať, ale aj to bolo sklamanie.) Herci nie sú zlí - ale zasa nemajú veľmi čo hrať. Obyčajní rodičia. Výstredná matka. Coolová cudzinka. Zamilovaný chlapec. A to čo mala byť tá "charizmatická a mystická postava" Davida - bola narcistná mánička, asi tak príťažlivá, ako Tadzio vo Viscontiho spracovaní Smrti v Benátkach. ("Hentoto?!") Hoci oceňujem odvahu predstaviť ho ako femínnejšiu skoro divu, aj jeho nevôľu "byť vlastnený" v klasickom monogamnom vzťahu ... no k sympatizovania-hodnej "slobode" to má ďaleko - k polyamorii nestačí arogancia a sebectvo: "ja ja ja" - v tejto doméne by som skôr odporučil Shortbus. :)
Hra na literatúru - je tu vykrádačka. Alexisovo zaujatie smrťou - je povrchne zmienené. Výstredná domácnosť - pôsobí trochu gýčovo/pateticky. Zamilovanie medzi tými dvoma - nemá chémiu. Dobovosť - takto rozvrhnutý príbeh by sa mohol odohrávať kľudne aj dnes, na tej istej pláži - a nikto by si to nevšimol. Pochybujem že "comming out mladého gaya" (po Call Me By Your Name?) by šokovalo Cannes, či aj babičku na ČT. No a titulok knihy ktorá bola pre film predlohou - Dancing on a Grave - môhol pôsobiť šprovokujúco tak v 50. rokoch. "V knihe to bol sťažňový motív, tak to vo filme nemôže chýbať" - ale vo výsledku to na mňa pôsobilo kŕčovito a umelo. Až mi bolo mladého herca ľúto, že to muselo zaperformovať.
Suma sumárom: Lacnejšie pečivo k čaju zo supermarketu.
Trochu váham aké dať hodnotenie - ono to nie je vyslovene zlý alebo profesionálne nepodarený film, ale vedel by som doporučiť toľko iných namiesto neho. Prišlo mi, že Ozon musel "zasa niečo natočiť" - a práve dočítal knihu ktorá ho neviem-čím zaujala. Snáď si pochutí niekto kto je vyslovane namotaný na "jeho štýl". (Veď aj ja mám svojich obľúbencov.)
Pozerám že tak ako sa "intelektuálsky" chodilo "na umelecké filmy" kedysi "na Felliniho" alebo "na Almodóvara", dnes sa chodí (aj) "na Ozona". A stále do Benátok, Cannes či do Varov. :) Ale to že to natočilo známe meno ešte nie je zárukou úspechu. Ozonova filmografia je kvalitatívne veľmi kolísavá. Cnie sa mi za Dans La Maison (ktoré plne a vyťažilo svoje pravidlá hry, fascinovalo ma od začiatku do konca a zanechalo ma v úžase), trpko-melancholickým 5x2, či aspoň za hravou prácou s gýčom ako bolo 8 Žien či sarkastický Sitcom. '85 budem radiť k tým zabudnuteľným kúskom v jeho filmografii, ako Bazén.
Ja viem že práca s "retro" je aktuálna hipsterská móda, nevadí mi to per se, ale nech je tam nejaká pridaná hodnota prosím. Vtip alebo reflexia ktorá vzniká vďaka súčasnému odstupu, niečo "čo alebo ako sa vtedy nedalo/nesmelo/nemohlo natočiť" (Les Temoins), nové súvislosti alebo vhľad (Die Leben der Anderen), pútavá epická dráma (Deutschland 83+86+89), ľudská sila (Plaire, Aimer et courir vite), hlboký ľudský rozmer (Call Me By Your Name). Nestačí len poobliekať hercov do súdobých kostýmov, namixovať obľúbený výber vtedajšej hudby - a tešiť sa z toho "ako dobre to vystihol". V '85 som nenašiel pridanú hodnotu - nie je to nijak hlboký potrét situácie gayov tej doby (sorry: v dekáde Thatcherove/Raegana, AIDS, ...?), ani sa nijak sofistikovane nehrá so svojou dobou alebo témou. Problémy s rodičmi, comming out, prvá láska - nič čo by sme nevideli v stovkách gay filmov - možno i v menej schematickej/odvarenej podobe. Dokonca ani ako ľahká teenagerská letná romanca ma to nechytilo za srdce.
Réžia nie je zlá, ani ničím invenčná. Dokonca mám pocit že tak trochu vykradol/recykloval svoju vlastnú hru na "drámu literatúry" z Dans la Maison (kde na nej stál celý film), no tu len na doplnenie aby to nebola totálna nuda. Jediné čo ma mohlo zaujímať v '85 je "čo to vlastne ten chalan vyparatil". (Nechcem prezrádzať, ale aj to bolo sklamanie.) Herci nie sú zlí - ale zasa nemajú veľmi čo hrať. Obyčajní rodičia. Výstredná matka. Coolová cudzinka. Zamilovaný chlapec. A to čo mala byť tá "charizmatická a mystická postava" Davida - bola narcistná mánička, asi tak príťažlivá, ako Tadzio vo Viscontiho spracovaní Smrti v Benátkach. ("Hentoto?!") Hoci oceňujem odvahu predstaviť ho ako femínnejšiu skoro divu, aj jeho nevôľu "byť vlastnený" v klasickom monogamnom vzťahu ... no k sympatizovania-hodnej "slobode" to má ďaleko - k polyamorii nestačí arogancia a sebectvo: "ja ja ja" - v tejto doméne by som skôr odporučil Shortbus. :)
Hra na literatúru - je tu vykrádačka. Alexisovo zaujatie smrťou - je povrchne zmienené. Výstredná domácnosť - pôsobí trochu gýčovo/pateticky. Zamilovanie medzi tými dvoma - nemá chémiu. Dobovosť - takto rozvrhnutý príbeh by sa mohol odohrávať kľudne aj dnes, na tej istej pláži - a nikto by si to nevšimol. Pochybujem že "comming out mladého gaya" (po Call Me By Your Name?) by šokovalo Cannes, či aj babičku na ČT. No a titulok knihy ktorá bola pre film predlohou - Dancing on a Grave - môhol pôsobiť šprovokujúco tak v 50. rokoch. "V knihe to bol sťažňový motív, tak to vo filme nemôže chýbať" - ale vo výsledku to na mňa pôsobilo kŕčovito a umelo. Až mi bolo mladého herca ľúto, že to muselo zaperformovať.
Suma sumárom: Lacnejšie pečivo k čaju zo supermarketu.
