Podrobnosti recenze
5.3 7 10
Celkové hodnocení
3.5
Příběh
2.0
Herecké výkony
5.0
Zvuk
5.0
Zpracování
2.0
Na jednej strane je možno film unikátny uchopením témy, časom a miestom svojho vzniku, no ako filmový útvar sa rozpadá kdesi medzi poetickým "štýlom" sovietskych umeleckých filmov (Paradžanov? Tarkovsi?) a dokumentárnou sondou do života vojakov. I sám režisér priznal, že je to "zlý" film. No beztak rozčeril hladinu po tom, čo musel byť z krajiny prepašovaný von.
Vznikol ako možno vtedy ešte trúfalá kritika pomerov/pocitov v sovietskej armáde pár mesiacov pred koncom komunizmu v ZSSR. Ako smutný portrét neúprosného a dehumanizovaného sveta, kde sa mladíci stávajú súčasťou masy, donekonečna perpetuujú model šikany bažantov mazákmi - je možno výstižný. Alebo skôr popisný - 1:1. Bezvýchodiskovosť, mašinéria, nezáujem, cynizmus na všetkých úrovniach. No videl som filmy z podobných výcvikových prostredí ale aj o omnoho strašidelnejších situáciách - a prišli mi pozerateľnejšie, príbehovejšie, vedel som sa s niekym identifikovať.
Čo sa týka homoerotiky - je tu pár záberov na nahých vojakov v sprchách, ktoré sú voyeursky zaujímavé (najmä kvôli miestu a času a možno i dokumentárnej autenticite), no nemajú žiaden ozajstný gay kontext. Prostredie a atmosféra filmu budú teplému divákovi skôr antagonistické.
Ak ma niečo zaujalo, tak sú to fenomény čisto-mužského sveta (je jedno či armáda, väzenie, gulag - v podstate to tu splýva) kde chalani nemajú problém navzájom sa dotýkať, umývať, "starať sa o seba" v povolených ritualizovaných aktoch. Zvláštne táto "neha" kontrastuje s celkovou neľudskosťou prostredia. Sú tu prejavy chlapského priateľstva, ktoré boli tradične v ruskej kultúre o dosť vrúcnejšie, intímnejšie a kontaktnejšie - čo mi pripomenulo 19. storočie na Západe. Vtedy aj hetero chlapi nemali problém prejaviť si lásku, slovami aj fyzickými gestami, objatiami, bozkami - na čo sa zaujímavo pozerá z pohľadu súčasníka, pretože zrazu tie gestá majú úplne iný význam. Dá sa tak zamyslieť akým zaujímavým prerodom prešla východoeurópska spoločnosť po revolúcii a po invázii VHS akčných hrdinov z 80. a 90. rokov - k tvrdej a úzkostlivo-homofóbnej maskulinite, kde na každý pohľad či dotyk "treba" reagovať preventívnou agresiou ktorou samček potvrdí že "nie je buzerant". Ako pripomienka toho že veci boli inak a že existuje potenciál aby medzi-mužská socializácia mohla byť iná - cenné.
No na pozerateľný film zďaleka málo.
Vznikol ako možno vtedy ešte trúfalá kritika pomerov/pocitov v sovietskej armáde pár mesiacov pred koncom komunizmu v ZSSR. Ako smutný portrét neúprosného a dehumanizovaného sveta, kde sa mladíci stávajú súčasťou masy, donekonečna perpetuujú model šikany bažantov mazákmi - je možno výstižný. Alebo skôr popisný - 1:1. Bezvýchodiskovosť, mašinéria, nezáujem, cynizmus na všetkých úrovniach. No videl som filmy z podobných výcvikových prostredí ale aj o omnoho strašidelnejších situáciách - a prišli mi pozerateľnejšie, príbehovejšie, vedel som sa s niekym identifikovať.
Čo sa týka homoerotiky - je tu pár záberov na nahých vojakov v sprchách, ktoré sú voyeursky zaujímavé (najmä kvôli miestu a času a možno i dokumentárnej autenticite), no nemajú žiaden ozajstný gay kontext. Prostredie a atmosféra filmu budú teplému divákovi skôr antagonistické.
Ak ma niečo zaujalo, tak sú to fenomény čisto-mužského sveta (je jedno či armáda, väzenie, gulag - v podstate to tu splýva) kde chalani nemajú problém navzájom sa dotýkať, umývať, "starať sa o seba" v povolených ritualizovaných aktoch. Zvláštne táto "neha" kontrastuje s celkovou neľudskosťou prostredia. Sú tu prejavy chlapského priateľstva, ktoré boli tradične v ruskej kultúre o dosť vrúcnejšie, intímnejšie a kontaktnejšie - čo mi pripomenulo 19. storočie na Západe. Vtedy aj hetero chlapi nemali problém prejaviť si lásku, slovami aj fyzickými gestami, objatiami, bozkami - na čo sa zaujímavo pozerá z pohľadu súčasníka, pretože zrazu tie gestá majú úplne iný význam. Dá sa tak zamyslieť akým zaujímavým prerodom prešla východoeurópska spoločnosť po revolúcii a po invázii VHS akčných hrdinov z 80. a 90. rokov - k tvrdej a úzkostlivo-homofóbnej maskulinite, kde na každý pohľad či dotyk "treba" reagovať preventívnou agresiou ktorou samček potvrdí že "nie je buzerant". Ako pripomienka toho že veci boli inak a že existuje potenciál aby medzi-mužská socializácia mohla byť iná - cenné.
No na pozerateľný film zďaleka málo.
