Podrobnosti recenze
6.9 11 10
Celkové hodnocení
8.3
Příběh
7.0
Herecké výkony
8.0
Zvuk
10.0
Zpracování
8.0
Plavec je film s neobvykle vycibreným profesionálnym vizuálom a skvelým hudobným podmazom. Hoci s jednoduchým príbehom, zato však s atmosférou ktorá obecenstvo udrží do konca "na nožoch". Sporné pre mňa ako diváka zostáva skôr vyznenie jeho posolstva - prípadne to čo ním vlastne chcelo/malo/mohlo byť.
Zaujímavým spôsobom kríži "klasickú" športovú drámu s gej rozmerom príbehu a takmer muzikálovým dovetkom. Prvá vec ktorá divákovi udrie do očí je nápadná farebnosť, ktorá je estetická na oko (čo bude pre priemerné gejské obecenstvo naozaj highlightom filmu - vrátane reklamne-vábivých pohľadov na telá plavcov), ale popísal by som to skôr ako "jedovaté farby" ktoré zvýrazňujú jedovato-trýznivý portrét sebazaprenia, ambícií a súťaživosti vybičovaných do neľudského rozmeru.
Lenie Riefenstahlová by z toľkej efektnosti a alfa-sameckej ambicióznosti miestami vrnela blahom. Príbeh je servírovaný vizuálne ako nablýskaná reklama, ale zároveň otvorene portrétuje drsné podmienky a nároky elitnej olympijskej školy. To vytvára dojem prenikania pod ľúbivý povrch vrcholového športu, víťazných póz na stupienkoch víťazov - a to "krásne chlapské mäsko" tak divákovi zhorkne veľmi rýchlo v ústach.
Romantika i erotika i citlivosť sú tu samozrejme takisto - no v drsnom prostredí sú podľa očakávaní udusené. Kam je mladý Erez ochotný klesnúť, pri svojom ambicióznom stúpaní na vrchol?
Ak má film nejakú pointu, sú to paralelné zápasy Ereza - nielen "byť prvý medzi najlepšími", nielen nesklamať otca či trénera a vlastnú "vanity", ale zároveň zostať človekom. Férovým, ľudským, s citmi - i tými romanticko-sexuálnymi. Tu mu ako jediná podáva pomocnú ruku "vyradená" gymnastka, zodpovedná za ľudský komfort plavcov, ktorá zdá sa má pochopenie pre jeho "inakosť", aj záujem o podporu jeho ľudského rozmeru. Pretože vie k akej osamelosti ten machistický zápas o výhru povedie.
Atmosféra tréningov je napätá a neľudské nároky trénerov ktorí z cvičencov chcú vychovať individualistické roboty na víťazstvo je ako z hetero filmu, gej divák bude od začiatku filmu na tŕňoch. Do toho je sexualita hlavného hrdinu takmer od začiatku jasná. A homofóbia trénera takmer zarážajúca v Izraeli v 21. storočí - niektoré jeho podpásovky pôsobia takmer absurdne, no stále uveriteľne. Rusi dnes predstavujú v Izraeli zdrvujúco dominantnú skupinu imigrantov - a prinášajú si aj svoje "tvrdšie" spôsoby zo starej domoviny.
Vo výsledku pôsobí film "strhujúco", magicky pútavo, takmer premotivovane (ako samotní plavci), i trpko a kruto - našťastie to stlmí neobvyklo poňaté finále, ktoré v kontexte príbehu kvitujem, príjemne zaoblilo jeho ostrie. Jediná výčitka by snáď bola voči dôverne známemu prvku modernej izraelskej kultúry - ide sa tu akoby na 110% - čo môže pôsobiť trochu snaživo (dojmom na oko dokázať že sme dravá a moderná Západná krajina), imitujúco až umelo. V prípade tohto príbehu mi to však nevadilo, pretože s jeho témou to vcelku dobre korešponduje.
Zaujímavým spôsobom kríži "klasickú" športovú drámu s gej rozmerom príbehu a takmer muzikálovým dovetkom. Prvá vec ktorá divákovi udrie do očí je nápadná farebnosť, ktorá je estetická na oko (čo bude pre priemerné gejské obecenstvo naozaj highlightom filmu - vrátane reklamne-vábivých pohľadov na telá plavcov), ale popísal by som to skôr ako "jedovaté farby" ktoré zvýrazňujú jedovato-trýznivý portrét sebazaprenia, ambícií a súťaživosti vybičovaných do neľudského rozmeru.
Lenie Riefenstahlová by z toľkej efektnosti a alfa-sameckej ambicióznosti miestami vrnela blahom. Príbeh je servírovaný vizuálne ako nablýskaná reklama, ale zároveň otvorene portrétuje drsné podmienky a nároky elitnej olympijskej školy. To vytvára dojem prenikania pod ľúbivý povrch vrcholového športu, víťazných póz na stupienkoch víťazov - a to "krásne chlapské mäsko" tak divákovi zhorkne veľmi rýchlo v ústach.
Romantika i erotika i citlivosť sú tu samozrejme takisto - no v drsnom prostredí sú podľa očakávaní udusené. Kam je mladý Erez ochotný klesnúť, pri svojom ambicióznom stúpaní na vrchol?
Ak má film nejakú pointu, sú to paralelné zápasy Ereza - nielen "byť prvý medzi najlepšími", nielen nesklamať otca či trénera a vlastnú "vanity", ale zároveň zostať človekom. Férovým, ľudským, s citmi - i tými romanticko-sexuálnymi. Tu mu ako jediná podáva pomocnú ruku "vyradená" gymnastka, zodpovedná za ľudský komfort plavcov, ktorá zdá sa má pochopenie pre jeho "inakosť", aj záujem o podporu jeho ľudského rozmeru. Pretože vie k akej osamelosti ten machistický zápas o výhru povedie.
Atmosféra tréningov je napätá a neľudské nároky trénerov ktorí z cvičencov chcú vychovať individualistické roboty na víťazstvo je ako z hetero filmu, gej divák bude od začiatku filmu na tŕňoch. Do toho je sexualita hlavného hrdinu takmer od začiatku jasná. A homofóbia trénera takmer zarážajúca v Izraeli v 21. storočí - niektoré jeho podpásovky pôsobia takmer absurdne, no stále uveriteľne. Rusi dnes predstavujú v Izraeli zdrvujúco dominantnú skupinu imigrantov - a prinášajú si aj svoje "tvrdšie" spôsoby zo starej domoviny.
Vo výsledku pôsobí film "strhujúco", magicky pútavo, takmer premotivovane (ako samotní plavci), i trpko a kruto - našťastie to stlmí neobvyklo poňaté finále, ktoré v kontexte príbehu kvitujem, príjemne zaoblilo jeho ostrie. Jediná výčitka by snáď bola voči dôverne známemu prvku modernej izraelskej kultúry - ide sa tu akoby na 110% - čo môže pôsobiť trochu snaživo (dojmom na oko dokázať že sme dravá a moderná Západná krajina), imitujúco až umelo. V prípade tohto príbehu mi to však nevadilo, pretože s jeho témou to vcelku dobre korešponduje.
