Podrobnosti recenze

Jeden z tých filmov, ktoré nejde ani odporučiť, ani neodporučiť - treba si ho pozrieť, vychutnať/pretrpieť a spraviť si vlastný názor. Predošlé gay (?) filmy režiséra: Odete, O Fantasma, Ornitológ - budú myslím dostatočným varovaním na úvod. Prelud je nepochybne bizarný, ak nie surreálny, miestami pekný pre (gay, mužské) oko, ale zo značnej čast aj rozvláčny, bezprízorný, ak nie priamo nezaujímavý.

Keďže sa najmä Ornitológ stretol so zvláštným záujmom (podľa mňa nezaslúženým) gay publika - zlomyseľne odporúčam nechať sa zvábiť sexi Bombeiros/požiarnikmi, ktorí sa producírujú v šatni v jockstrapoch a len tak z kratochvíle predvádzajú nahé inscenácie klasických obrazov, prípadne tancujú v zbrojnici v muzikálových aranžmá.

To som popísal asi najsilnejšie pasáže uprostred filmu. Ten sa však začína v roku 2069 (! :D ), keď kráľ/prezident Alfredo zomiera, sterilnej miestnosti v ktorej sa trochu otravne hrá vnuk (?). Príbeh je vlastne spomienkou na jeho detstvo a neskôr mladosť, keď sa ako bezradný a nešikovný ale mladícky zapálený princ na truc prihlási k hasičom - kde vzplanie celkom šťavnatá ebony&ivory aféra s kolegom Alfonsom.

Prvá časť filmu je veľmi rozvláčna a pôsobí ako dokonalá vzorka charakteristickej črty portugalského filmu - roztekanosť, vyumelkovanosť, pózovitosť, nejasný pokus o politické či poetické narážky, všetko a zároveň nič. Dokonalý materiál pre sviatočného filmového diváka, ktorý si chce navrávať, že vidí niečo sofistikované, intelektuálne alebo mystické - len preto že úplne nechápe.

Šalát... Teatrálne rodinné obedy a večere, ktoré ako telenovelu sleduje celá krajina. Ekologický komentár na tému globálneho otepľovaia. Deti spievajúce ekologicky-angažovanú pesničku (v mierne budovateľskom duchu) o stromoch. Požiarnicka rozcvička. Podivné spory monarchistov a republikánov. Vzájomná masturbácia v zhorenom lese, so šteklivo rasovými komentármi. Pohreb, na ktorom tradične ohovárajú zbožné tetušky - ale v latexových religióznych kostýmoch! Človek by sa tomu aj zasmial, ale všetko je to tak sucho a strnulo prednesené, odrecitované, nasilu - že tomu jednoducho chýba trocha klasického timingu. Dej, spád, ukotvenie. Komu také k filmu netreba, možno si jeho surreálno užije.

Aj keď divák prijme bizarnú absurdnú hru, vlečie sa v neprimeranom tempe, s dramaturgiou ochotníckeho divadla a lacným vizuálom. Zámer? Nutnosť?