Podrobnosti recenze
6.5 4 10
(Upraven: Březen 03, 2010)
Celkové hodnocení
6.8
Příběh
5.0
Herecké výkony
7.0
Zvuk
9.0
Zpracování
6.0
"Sen z Ibizy" mohol vzniknúť viacerými spôsobmi. Ako potreba zaznamenať krásnu atmosféru idylického prostredia, umiestniť doň "nejaký" príbeh, alebo jeho inšpirácia pramení v drogovom tripe.
Surreálna réžia (najmä v úvode filmu) ho nepochybne zaujímavým spôsobom ozvláštňuje, aj keď sa niektoré prvky a efekty zdajú samoúčelné a príbeh sám pôsobí veľmi nekonzistentne až rozpačito.
O veľkom vývoji postáv nemožno hovoriť, aj keď sú načrtnuté zaujímavo - spirituálne založený, nežný a trpezlivo priateľský Nacho odhalí svoje hranice v podobe prekvapivej homofóbie - z voľnomyšlienkárskeho, na nezávislosti si zakladajúceho Carlosa sa vykľuje "gay-for-pay" a Chica utečie z nudného manželstva a modernej nemocnice a šťastie nájde v lesbickom vzťahu počas pomoci v Afrike.
Vlastne nám autor nerozpráva ani tak príbeh, ako skôr predkladá úryvok zo života troch priateľov z detstva. Jednotlivé epizódy postavy pomáhajú vykresľovať, niektoré sú veľmi zaujímavé (napríklad krádež peňazí, alebo spiritualista odmietajúci "party life", africké motívy), ale to je asi tak všetko. Dramatickejšie prvky akoby chceli pridať filmu na vážnosti a hĺbke - "predsa len sa tam niečo udialo".
Drogy, house a AIDS sú vzhľadom na miesto a čas deja témy nevyhnutné (zaujímavé je rozdelenie deja na vek nevinnosti (70. roky) a "poškvrnenú súčasnosť"), ich spracovanie občas ponúka zaujímavé styčné body pre diváka, no nie je ani nijak prevratné.
Nahota, naturizmus, sexuálna neohraničenosť - sú zasa témy veľmi príťažlivé, veľmi ťažko nájsť ich solídne spracovanie - no tuto sú "zmienené" len okrajovo a akoby len spadali do celkovej nálady deja.
Presne tak pôsobí celý film - ako jedna zvláštna, pekná a zároveň trochu smutná, nálada. Život si plynie...
Surreálna réžia (najmä v úvode filmu) ho nepochybne zaujímavým spôsobom ozvláštňuje, aj keď sa niektoré prvky a efekty zdajú samoúčelné a príbeh sám pôsobí veľmi nekonzistentne až rozpačito.
O veľkom vývoji postáv nemožno hovoriť, aj keď sú načrtnuté zaujímavo - spirituálne založený, nežný a trpezlivo priateľský Nacho odhalí svoje hranice v podobe prekvapivej homofóbie - z voľnomyšlienkárskeho, na nezávislosti si zakladajúceho Carlosa sa vykľuje "gay-for-pay" a Chica utečie z nudného manželstva a modernej nemocnice a šťastie nájde v lesbickom vzťahu počas pomoci v Afrike.
Vlastne nám autor nerozpráva ani tak príbeh, ako skôr predkladá úryvok zo života troch priateľov z detstva. Jednotlivé epizódy postavy pomáhajú vykresľovať, niektoré sú veľmi zaujímavé (napríklad krádež peňazí, alebo spiritualista odmietajúci "party life", africké motívy), ale to je asi tak všetko. Dramatickejšie prvky akoby chceli pridať filmu na vážnosti a hĺbke - "predsa len sa tam niečo udialo".
Drogy, house a AIDS sú vzhľadom na miesto a čas deja témy nevyhnutné (zaujímavé je rozdelenie deja na vek nevinnosti (70. roky) a "poškvrnenú súčasnosť"), ich spracovanie občas ponúka zaujímavé styčné body pre diváka, no nie je ani nijak prevratné.
Nahota, naturizmus, sexuálna neohraničenosť - sú zasa témy veľmi príťažlivé, veľmi ťažko nájsť ich solídne spracovanie - no tuto sú "zmienené" len okrajovo a akoby len spadali do celkovej nálady deja.
Presne tak pôsobí celý film - ako jedna zvláštna, pekná a zároveň trochu smutná, nálada. Život si plynie...
