Podrobnosti recenze

Dvaja chlapi adoptujú syna. Aké osviežujúce nevidieť zasa agitačný materiál na priamej trase medzi "majte nás radi, my nikomu neubližujeme, my máme práva ako vy, my sme ľudia zo strednej vrstvy ako vy, my si chceme zakladať také rodiny aké máte vy".

Samotný proces adopcie nie je zobrazený násilne (v zmysle legislatívy, ktorá predbehne zrelosť bežných ľudí), situácia s omylom a homofóbnym teenagerom je obojstranne vtipná. Príbeh však nesmeruje ani k veľkému sladkému happyendu, prinajmenšom sa jemne oškrieme na veľkú vnútornú prekážku v realizácii tohto zvláštneho teplého sna - mnohí gayovia chcú zakladať rodiny skôr z akéhosi trucu a väčšinovej módy, no často sa prieči s ich úprimnejšou túžbou milovať sa s mnohými mužmi.

Na hrane zbližovania s problémovým synom sa zároveň narúša to, čo sa zdalo byť neochvejným základom pre pokrokovú adopciu - harmonický a pevný vzťah. Táto cesta bude zložitejšia, pretože i tento film je trochu zložitejší a bližší životu. Stále zostáva hrejivo ľudský, no neprekračuje ani ľudskú uveriteľnosť svojho príbehu a svojich postáv - teda ľudí nedokonalých a s chybami (ktoré možno ani nie sú chyby). Filmov na túto konkrétnu nôtu zatiaľ nevzniklo veľa, preto som rád, že hneď z kraja sa k nám dostáva tak silný "ťahúň", ktorý nastavil latku veľmi vysoko. Veľmi dobre.