Podrobnosti recenze

Príbeh o teenagerovi z amerického malomesta, ktorý sa vyrovnáva so svojou sexualitou, vyoutuje sa pred rodinou a hľadá lásku? Tento stručný náčrt je tak štandardný, že ak sme ho nevideli stokrát, tak ani raz. Dôvodom pre ďalšiu kópiu podľa osvedčeného receptu môže byť hlad na spotrebnom trhu, alebo niečo naviac, ozvláštnenie, čím medzi svojmi klonmi tento príbeh vykinkne.


Dorianovi sa to celkom dobre darí, nie je to len obyčajná buzna-romantička-slušáčka, ani jeho príbeh nesmeruje od A k B po rovnej čiare. Snáď by som ho mohol nazvať smutná komédia, alebo úsmevná tragédia. To čom ma pri jeho sledovaní tešilo, že miera toho trpkého a "príliš reálneho" bola dostatočne vysoká, aby pripomínala život a zároveň len taká, aby sme neskĺzli do opačného extrému - neznesiteľne ponurej depresívnej drámy. Práve táto vyváženosť je veľkou prednosťou filmu.


Dorian je viac než obyčajný romantik, má akýsi rozmer "smoliara". Takisto nie je len tuctový filmový "intelektuál", ale chlapec, ktorý si ťažko hľadá priateľov a partnerov na spoločnej úrovni. Podobne z mäsa a kostí je aj jeho príbeh, ktorý podobne ako život neraz nedopraje okamih pre odpustenie a katarziu (mám na mysli najmä motív s otcom). Hoci stále zodpovedá americkej filmovej estetike, tak ako sme na ňu celé desaťročia zvyknutí, obrazne povedané - v obľúbenom šate nájdeme naozaj zaujímavého fešáka.